„Keď sa dva veľké trhy ako Spojené štáty a Európska únia spoja, aby určili štandardy, pre iné časti sveta bude veľmi ťažké neriadiť sa nimi. Príležitosti, ktoré dohoda prináša, zďaleka prevažujú riziká. Európska komisia pokračuje v rokovaniach s USA o TTIP,“ vyhlásila Merkelová na minulotýždňovej tlačovej konferencii v Berlíne. Dodala, že tri mesiace pred koncom rokovaní ešte nie je dosiahnutý finálny kompromis tak z jednej, ako ani z druhej strany. „Podľa mňa je táto dohoda v európskom záujme,“ konštatuje Merkelová.
Dosluhujúci americký prezident Barack Obama na margo brexitu povedal, že „pokiaľ Británia opustí EÚ, mohla by si s Washingtonom vyjednať vlastnú obchodnú dohodu, čo by však nebola rýchla záležitosť“.
Podpora pre dohodu TTIP, ktorá by vytvorila najväčšiu zónu voľného obchodu na svete s 800 miliónmi ľudí, sa podľa prieskumov verejnej mienky v posledných mesiacoch medzi Nemcami a Američanmi znižuje. V súčasnosti ju odmieta tretina Nemcov. Podľa výsledkov prieskumu Bertelsmannovej nadácie medzi občanmi USA síce rastie podpora voľného obchodu vo všeobecnosti, to sa však netýka dohody TTIP, ktorú podporuje len 15 percent z nich. V roku 2014 to bolo ešte vyše 50 percent. „Na dohodu existujú rôzne názory v členských štátoch. Musia sa vyriešiť otvorené otázky, ale verím, že dohoda prinesie nové pracovné miesta v EÚ. Podporujem rokovania, nerozumiem, prečo by si najväčšie ekonomiky nemali stanoviť spoločné pravidlá,“ povedala Merkelová.
V júli sa na oboch kontinentoch konalo v poradí už 14. kolo rokovaní o TTIP. Štandardné obchodné zmluvy schvaľuje Európska rada a Európsky parlament. Ak by však bola dohoda TTIP považovaná za tzv. zmiešanú zmluvu, čo s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude, potom je potrebná ratifikácia aj v národných parlamentoch, teda aj v tom slovenskom. Podľa odborníkov však v tomto smere má hlavné slovo Brusel. Ak sa dohoda prijme na centrálnej úrovni, teda medzi úniou ako takou a USA, ratifikácia je už len formálna záležitosť.
Prvoradým problémom dohody TTIP je však to, že nielen laická, ale ani odborná verejnosť nemá dostatok informácií o priebehu rokovaní. Vyčíta sa im veľká netransparentnosť. Preto vznikajú obavy, že TTIP smeruje k poľaveniu z doteraz platných nárokov na bezpečnosť potravín a k úprave oveľa prísnejších interných predpisov pre živočíšnu výrobu, ako majú USA. Podľa odborníkov rastie hrozba, že Európa podlezie latku prísnych predpisov a na pultoch predajní sa objaví ešte viac hydiny čistenej chlórom alebo mäsa zvierat kŕmených rastovými hormónmi. V USA je až 70 percent potravín geneticky modifikovaných.
Američania takisto podľa nedávno uniknutých dokumentov z rokovaní o TTIP od holandskej pobočky organizácie Greenpeace tlačia na Európu, aby v budúcnosti nemali krajiny EÚ výlučné právo používať špecifické názvy vín vrátane Tokaja vyprodukovaného na Slovensku či francúzskeho burgundského. Týka sa to aj liehovín, napríklad označenia Spišská borovička či francúzskeho koňaku. Inak Washington podľa dokumentov hrozí, že zablokuje exportné úľavy pre európsky automobilový priemysel. Z dokumentov vyplýva, že dohoda ohrozuje právomoci regulátorov. Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. Inými slovami, produkt dodajú na trh, len ak sa preukáže, že nie je zdraviu škodlivý. V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať.
Na druhej strane sa očakáva, že zavedením zóny voľného obchodu a odstránením tarifných prekážok by sa na oboch stranách oceánu podarilo v niekoľkých rokoch po spustení zvýšiť hrubý domáci produkt o 100 miliárd eur. Ministerstvo hospodárstva SR očakáva, že dohoda TTIP by mala mať pozitívny vplyv na rast domácej ekonomiky. Napriek tomu, že priamy bilaterálny obchod medzi Slovenskom a USA predstavuje len 2,17 percenta slovenského exportu v porovnaní s takmer 84 percentami slovenského exportu v rámci EÚ, dohoda TTIP by mala otvoriť nové obchodné príležitosti.