Najviac na to doplatila roky očakávaná diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc. V súčasnosti na spojenie dvoch najväčších miest chýba dokončiť úseky až s ôsmimi tunelmi, z ktorých rozostavané sú štyri. Na D1 sa do roku 2024 má postaviť viac ako 20 kilometrov tunelov.
Je reálne, že veľká časť D1 do Košíc bude v roku 2020 hotová, ale úsek Turany – Hubová má byť až v roku 2024. Ak by sa však stavby tunelov neodkladali, teraz mohlo byť všetko inak. Počas druhej Dzurindovej vlády na jeseň 2002 sa rozhodlo, že diaľnica pri Turanoch pôjde údolím napriek tomu, že štúdia z hľadiska dosahov na životné prostredie odporučila variant s tunelmi Korbeľka a Havran. Ušetriť sa tým malo asi štvrť miliardy eur a do Košíc sa malo ísť po diaľnici už v roku 2010. Napokon však zosuv pôdy aj v Turci rozhodol o tunelovom variante. „Tak sme sa po 14 rokoch vrátili späť na začiatok procesu prípravy, keď sa takmer s istotou začne pripravovať jeden z možných tunelových variantov, ktorý sa v tomto úseku nachádza,“ upozornil v rozhovore pre Pravdu projektant Ján Snopko, ktorý sa podieľal na príprave tunelov Branisko, Sitina, Bôrik alebo Čebrať.
Snopko poukazuje na to, že kým Rakúšania budovali dlhé tunely už v polovici 19. storočia, a teraz sú Alpy pretkané tunelmi, u nás tempo ustalo. „Po roku 1955, keď bol sprevádzkovaný Bujanovský železničný tunel dĺžky 3 410 m, nastala vo výstavbe železničných tunelov takmer 60-ročná prestávka. Výstavbu cestných tunelov oživilo až v roku 1996 naštartovanie výstavby diaľnic,“ zdôraznil Snopko.
Aktuálne sa na D1 stavajú pri Žiline tunely Ovčiarsko, Žilina a Višňové a pri Ružomberku tunel Čebrať. Chystá sa výstavba spomínaných tunelov Korbeľka a Havran v Turci a v Liptove, tiež tunela Prešov, a napokon bude treba na D1 rozšíriť aj zatiaľ jednorúrový tunel Branisko. Na kysuckej D3 sa postupne razí päť tunelov a tunely sú v najbližších rokoch naplánované aj popod Donovaly a tiež na juhovýchode pod Soroškou.
„Je pravdou, že príprava a realizácia ťažších a zložitejších úsekov sa odsúvala. Začínalo sa s úsekmi, ktoré boli jednoduchšie či už na prípravu, alebo na výstavbu. Bohužiaľ, ku koncu výstavby diaľnic nám ostali tie najnáročnejšie úseky,“ povedal Snopko. Dalo sa pritom čakať, že s tunelmi budú problémy, čo sa aktuálne ukázalo pri komplikovanom razení tunela Žilina a tiež pri tuneli Čebrať. Pri druhom spomínanom bola výstavba zastavená a zvažuje sa predĺženie tunelových rúr.
„Výstavba diaľničného tunela Čebrať bola zastavená ešte vo februári 2015, z dôvodu, že v kilometri 2 až 4 diaľnice D1 Hubová – Ivachnová sa nachádza rozsiahla svahová deformácia, teda zosuv. Samotný tunel Čebrať je situovaný v dobrom horninovom masíve, ale nadväzujúca diaľnica smerom na západ od tunela sa nachádza v zosuvovom území,“ hovorí Snopko. Na úseku neprebieha výstavba ani na priľahlej diaľnici smerom na východ od tunela, pretože stavebníkom chýba materiál do násypov, ktorý mali získavať práve z razenia tunela.
„Najnovší prieskum poukázal na to, že šmykové plochy sú až do hĺbky 40 metrov. Tie sa ukázali až po extrémnych zrážkach v rokoch 2010 až 2013. Urobíme ďalší geologický prieskum. Pravdepodobné je predĺženie tunela Čebrať,“ povedal pre Pravdu Róbert Auxt (Sieť), generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS).
Dnes je jasné, že či sa už štát rozhodne predĺžiť tunel, alebo vykonávať sanačné práce na zosuvovom území, stavba úseku sa predraží. „Možno sa to bude dať riešiť dodatočnou alokáciou ďalších prostriedkov. Chceme dodržať termín, a teda, aby úsek bol odovzdaný do roku 2020,“ dodáva Auxt. V hre je však aj nová súťaž na daný úsek.
Takisto nevyriešený otáznik visí nad úsekom D1 Turany – Hubová, kde zosuv pri Šútove zabránil výstavbe tunelov Havran a Rojkov. Štát v súčasnosti hľadá novú trasu, ktorá pravdepodobne povedie cez tunel Korbeľka s dĺžkou 5¤851 metrov a následne tunelom Havran.
Štát však na výstavbu daného úseku nemá finančné prostriedky. Po zosuve projekt vypadol z eurofondov a bol nahradený pripravenejšími úsekmi. Z Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra 2014 – 2020 byť stavba financovaná nemôže, pretože všetky prostriedky sú už rozdelené. Výstavba daného úseku tak prichádza do úvahy z prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo prostredníctvom súkromného kapitálu formou tzv. PPP projektu.