Mladí ľudia totiž stále neberú vážne varovania firiem o slabom prepojení škôl s praxou. Zároveň ani mnohé vysoké školy nemajú záujem vzdelávať mladých ľudí v odboroch potrebných pre trh práce a vo veľkom im ponúkajú vzdelanie v rôznych humanitných odboroch.
„Toto leto som spolu s dvadsiatimi spolužiakmi skončila štúdium aplikovanej etiky. Až na dve spolužiačky, z ktorých jedna sa zamestnala u priateľa vo firme a druhá zobrala prácu predavačky v obchode s oblečením, sme všetci skončili na úrade práce. Dôvod je jednoduchý, s naším vzdelaním je na trhu práce minimum pracovných ponúk, na ktoré môžeme reagovať,“ povedala čerstvá absolventka vysokej školy Dominika Fazekašová. Rovnaký osud stretol v tomto roku až každého štvrtého absolventa vysokej školy. „V júni 2016 sa na úrade práce zaevidovalo 10 155 absolventov vysokých škôl. Vychádzajúc z údajov za posledné 4 roky na Slovensku každý rok promuje v priemere 40,5 tisíca ľudí. Na základe tohto údaju môžem skonštatovať, že aj v tomto roku sa na úrade práce zaeviduje štvrtina absolventov vysokých škôl,“ priblížil minister práce Ján Richter.
Dlhodobým problémom je predovšetkým nedostatočné prepojenie školstva a zamestnávateľov.Jiří Halbrštát, personálna agentúra Manpower
Väčšina vysokoškolákov po prvej negatívnej konfrontácií so slovenským trhom postupne zľaví zo svojich nárokov. Aj v minulom roku tesne po promóciách skončilo na úrade práce 10-tisíc vysokoškolákov a aktuálne je z nich bez práce „len“ tisíc. „Po skončení elektrotechnickej vysokej školy som chcel zarábať minimálne 800 eur v čistom. Po viacerých neúspešných pokusoch som si krátko pred Vianocami povedal, že dosť bolo života na úrade práce a zoberiem hocičo. Dnes pracujem za 500 eur v menšej elektrotechnickej firme a až na plat som celkom spokojný,“ povedal Tomáš Pekarík zo Žiliny. Zopakovanie rovnakého scenára očakáva ministerstvo práce aj pri tohtoročných nezamestnaných vysokoškolákoch.
Firmy sú totiž ochotné dať zarobiť viac peňazí väčšinou len ľuďom s praktickými skúsenosťami. Lenže práve potrebnú prax nemajú mnohí študenti kde získať. „Dlhodobým problémom je predovšetkým nedostatočné prepojenie školstva a zamestnávateľov. Odborné stáže vo firmách sa týkajú predovšetkým remeselných profesií a v humanitne zameraných odboroch, ale často aj v technických odborov to nebýva zvykom,“ skonštatoval Jiří Halbrštát, manažér marketingu a náboru v personálnej agentúre Manpower. Aktuálna nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v júni 2016 hodnotu 9,45 percenta.
Tichou hrozbou pre manuálne pracujúcich ľudí sa stáva čoraz väčšie nasadzovanie robotov vo výrobe. Už dnes v bratislavskom závode Volkswagenu, konkrétne v karosárni pre Audi Q7 pripadá tisíc zamestnancov na tisíc robotov. O čoraz väčšom nástupe robotov označenom ako priemyselná revolúcia 4.0 diskutovali pod predsedníckou taktovkou Slovenska aj ministri práce celej Európskej únie. Slovenské firmy pôsobiace v automobilovom priemysle očakávajú, že priamo za pásom v najbližšom roku zanikne každé tretie pracovné miesto a, naopak, začnú vznikať úplne nové pracovné pozície. „Dôležité je zvýšiť investície do zručností, pretože tie sú kľúčové pri uplatnení sa na trhu práce v nových podmienkach. Aj preto už Európska komisia prijala nový program v oblasti zručností pre Európu,“ uviedla komisárka EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová.
Firmy podporu zo strany Európskej únie privítajú, keďže bez nej hrozí paradoxný stav rastu nezamestnanosti aj voľných pracovných miest. „Vstupujeme do 4. priemyselnej revolúcie, ktorá výrazne zníži dopyt po nekvalifikovaných profesiách vo výrobe a zvýši záujem o technických a IT špecialistov, ktorých je už dnes nedostatok,“ povedal Halbrštát. Zároveň sa počíta so vznikom dnes ešte neexistujúcich profesií. „V každom prípade je reálna hrozba, že sa ešte viac roztvoria nožničky medzi dopytom firiem a dostupnými profilmi ľudí na trhu práce. Je možné, že budeme mať vysokú nezamestnanosť ľudí bez kvalifikácie a obrovských nedostatok technikov,“ uzavrel Halbrštát. Podporovanie technického vzdelávania bude preto kľúčové pre dlhodobý rast celej Európskej únie.