Slovensko ponúkne na vývoz 1,5 milióna ton obilnín

Produkcia obilia vo svete rastie rýchlejšie ako spotreba a nič na tom nezmení ani tohtoročná žatva. Naopak, zásoby pšenice a kukurice môžu byť po zbere ešte vyššie.

20.07.2016 13:00
kombajn, žatva, zber obilia, sucho, úroda, pšenica Foto: ,
Až finále žatvy dá odpoveď na otázku, aká bude výsledná cena obilia. Od nej sa odvíjajú aj ceny chleba a mäsa.
debata (10)

Prispeje k tomu aj Slovensko, ktoré môže podľa prvých odhadov výsledkov žatvy ponúknuť na vývoz viac ako 1,5 milióna možno až 1,6 milióna ton obilnín. Bohatá úroda už začala tlačiť na nižšie ceny pšenice.

Kým v roku 2012 stála tona pšenice na Slovensku 210 eur, teraz klesla k 120 eurám. To či klesne, alebo stúpne, ukáže výsledok zberu. Predseda Združenia obilninárov Slovenska Jozef Urminský povedal, že až finále žatvy dá odpoveď na otázku, aká bude výsledná cena obilia. Od nej sa odvíjajú aj ceny chleba a mäsa. Všetko nasvedčuje tomu, že by určite nemalo dochádzať k ich zvyšovaniu.

Hoci budeme mať na export okolo 1,5 milióna ton pšenice, jej cenu určujú producenti v západnej Európe.
Jozef Rebro, Zväz výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností

Na otázku, kde sa napokon ustáli cena predovšetkým kvalitnej potravinárskej pšenice, však neexistuje v tejto chvíli presná odpoveď. Hlavný európsky producent Francúzsko nezberá obilie v takej kvalite ako po iné roky, čo môže byť nádej pre slovenských obilninárov. Lenže po minulotýždňových lejakoch, keď na polia s dozrievajúcou pšenicou spadlo od 40 do 70 milimetrov zrážok, pestovatelia musia počkať, ako výdatná nádielka vody ovplyvnila kvalitu zrna. Tri týždne od začiatku žatvy, keď je pozberaná úroda zhruba z necelých 30 percent plôch obilnín, sú tak otvorené rôzne scenáre ďalšieho speňažovania obilia.

„Slovensko napriek veľmi dobrej úrode pšenice, ktorá môže byť vyššia ako 5,85 tony zrna po hektári, nie je krajinou, ktorá svojou produkciou ovplyvňuje ceny. Hoci budeme mať na export okolo 1,3 milióna ton pšenice, jej cenu určujú producenti v západnej Európe,“ povedal Jozef Rebro zo Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností. Okrem toho treba rátať so silnou ponukou obilia z Rumunska či Maďarska, ktorá sa bude tlačiť na tradičné slovenské odbytiská, akými sú Česká republika, Rakúsko alebo aj Nemecko.

Po prudkom poklese stavov hospodárskych zvierat, ktoré skonzumovali tri štvrtiny všetkej produkcie zrnovín, sa Slovensko stalo vývozcom pšenice aj kukurice. „Výroba kŕmnych zmesí klesla z 2,8 milióna ton na necelých 700-tisíc ton, a tak obilie, ktoré nevieme doma premeniť na mlieko a mäso, musíme vyviezť. Tento stav by bolo treba zvrátiť,“ povedal predseda predstavenstva zväzu výrobcov krmív Marián Uhrík.

Dosiahnuť obrat, a teda lepšie zhodnotiť obilie, neznamená nič iné, len oživiť chovy ošípaných a hydiny. Namiesto rozuzlenia však prichádza zauzlenie v podobe ďalšieho znižovania stavov mliečneho dobytka. A keďže posledné tri roky rastú úrody aj zásoby obilia v celom svete, nevyzerá to s príjmami roľníkov tohto roku ružovo.

Z pohľadu úrod sa svetovému poľnohospodárstvu darí, veď úrody pšenice stúpli z 3,2 na 3,7 tony priemerne z hektára. Zvýšili sa aj osevné plochy, a to o desať miliónov hektárov. A napokon z krajín importérov sa stali exportéri – napríklad Rusko. Okrem toho po arabskej jari schudobneli všetky severoafrické krajiny, ktoré patrili k najväčším dovozcom obilia. Tu kdesi je vysvetlenie, prečo padajú ceny obilia.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #úroda #pšenica #obilniny