Unikátna stavba. Žilinský obchvat sa z mosta zavŕta rovno do kopca

Denník Pravda prináša seriál Top cestné stavby o výnimočných rozostavaných, pripravovaných alebo plánovaných cestách, tuneloch či mostoch. Aktuálny diel je o spojení mosta ponad Hričovskú priehradu, tunela Považský Chlmec a ďalšieho mosta na diaľnici D3. Stavba by mala byť hotová už na budúci rok.

, 15.07.2016 15:00
diaľnica, D3, Žilina Foto: ,
Celý úsek diaľnice D3 Žilina, Strážov - Žilina, Brodno povedie buď nad vodou cez mosty, alebo pod zemou v tuneli.

Už na budúci rok by mal byť otvorený prvý úsek žilinského obchvatu, ktorý aktuálne vzniká na diaľnici D3. Úsek D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno s dĺžkou 4¤250 metrov je unikátny v tom, že buď povedie nad úrovňou zeme, alebo pod ňou. Súčasťou úseku sú dva mosty a tunel Považský Chlmec. Diaľnica sa stavia z eurofondov.

„Most s označením 223 (estakáda) bude dlhý zhruba 1¤490 m. Most s označením 224 (most nad Kysucou) bude mať dĺžku približne 410 m,“ povedala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Michaela Michalová. V súčasnosti na oboch mostoch prebieha realizácia nosných konštrukcií. Dlhšia estakáda by podľa zmluvy mala stáť 47,7 milióna eur, pričom kratší most si vyžiada 16,13 milióna eur.

Medzi danými dvoma mostmi bude tunel Považský Chlmec s dĺžkou 2¤218 metrov. Začiatkom roka došlo k prerazeniu oboch rúr tunela. „V tuneli momentálne prebieha realizácia izolácie, odvodnenia, realizácia betonáže sekundárneho ostenia, a to v severnej i južnej tunelovej rúre,“ dodáva Michalová. Výstavba tunela si vyžiada 112 miliónov eur. Celý diaľničný úsek s dĺžkou 4,25 kilometra má stáť takmer 255 miliónov eur. Pri razení tunela sa vyťažilo 590-tisíc m³ materiálu. Podľa hovorkyne Michalovej bol materiál odvezený na skládku nad stredovým portálom tunela a zvyšok bude použitý na výstavbu križovatky pri Brodne.

Uprostred tunela bola otvorená stavebná jama, ktorá umožňovala razenie oboma smermi. Tunel Považský Chlmec bol teda razený v šiestich čelbách – štyri zo stredovej jamy každým smerom a dva z východného a západného portálu tunela. S razením tunela sa postupne začalo od februára 2015. Problémom bolo, že pri razení došlo aj k zosuvu svahu neďaleko východného portálu. Výstavba musela brať ohľad aj na to, že nad tunelom je časť zastavaného územia, kvôli čomu museli byť minimalizované trhacie práce.

Nová diaľnica odľahčí cesty prvej triedy I/18, I/61 a I/11, ktoré v súčasnosti chýbajúcu diaľnicu zastupujú. Štvorprúdovka odľahčí aj samotné mesto Žilina od tranzitnej dopravy, ktorá prechádza v smere sever – juh medzi hranicami s Poľskom a Českou republikou a diaľnicou D1 smerujúcou z Bratislavy. Na ďalšie odľahčenie dopravy si krajské mesto bude musieť počkať až do roka 2019, keď budú sprejazdnené dva úseky diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové. Južný obchvat odbremení cesty vo vnútri mesta aj od tranzitnej dopravy jazdiacej medzi východom a západom krajiny.

zväčšiť Foto: Pravda, NDS, LCH
D3, Žilina, Strážov, Brodno, mapa

„Výnimočnosť projektu stavby spočíva predovšetkým v jej objektovej skladbe. Na relatívne krátkom úseku s dĺžkou 4,25 km je stavba vedená diaľničnými estakádami a tunelom dĺžky viac ako 2,2 km. Už na začiatku úseku diaľnice v Strážove projekt križuje estakádou cestu I/61, železničnú trať, rybník, vodnú nádrž Hričov a pred západným portálom tunela Považský Chlmec aj cestu druhej triedy II/507. Za východným tunelovým portálom je diaľnica napojená mostným objektom ponad miestnu komunikáciu do Vrania a rieku Kysuca do trasy existujúcej cesty I/11,“ opisuje trasovanie štvorprúdovky Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

Výstavba samotnej estakády si vyžiadala špeciálny postup. Stavbári museli v Hričovskej priehrade vybudovať dočasnú cestu zo štrkopieskov. Cesta však nemohla viesť úplne naprieč priehradou, keďže je potrebné zachovať požadovaný prietok. „Pri budovaní dočasného násypového telesa je nevyhnutné riešiť riziko vzdutia hladiny vody, prípadne zníženie prietoku v nádrži. Vyhotovenie stavebných jám musí spĺňať požiadavky odčerpávania vody pri prípadných priesakoch s posúdením koruny obsypu stavebných jám na preliatie pri maxime hladiny vody,“ hovorí Palčák.

„Ľavý most estakády má 29 pilierov a 2 krajné opory, pravý má 28 pilierov a 2 krajné opory. Most nad Kysucou má 6 pilierov a 2 krajné opory. Priemerná výška pilierov oboch mostov je 16 metrov,“ hovorí Michalová z NDS. Zároveň dodáva, že piliere estakády sú ukotvené v hĺbke 16 až 18 metrov. Piliere kratšieho mosta sú uložené v zemi v hĺbke 7 až 9 metrov.

Po dostavbe povedie veľká časť diaľnice nad vodnou plochou, čo v zimných mesiacoch bude znamenať zvýšené nebezpečenstvo poľadovice. „V súvislosti so vznikom námrazy je na predmetnej estakáde žiaduca úprava povrchu vozovky, a to tak, že sa kolmo na smer jazdy zdrsní povrch vozovky vyfrézovaním pásov. Najvhodnejšie opatrenie je však v tomto prípade kombinácia premenlivého dopravného značenia s lokálnym zdrsnením vozovky. V takom prípade by mali byť požiadavky na zníženie rýchlosti pri poklese teploty menej výrazné,“ hovorí Palčák z VÚD.

V súčasnosti však nie je jasné, či bude diaľničný úsek hotový podľa plánu v júni 2017. Stavbu realizuje združenie vedené spoločnosťou Eurovia, ktorého súčasťou sú firmy Hochtief a Stavby mostov Slovakia. „V súvislosti s výstavbou daného úseku NDS registruje nárok zhotoviteľa na predĺženie výstavby s termínom september 2017, ktorý je predmetom rokovania. V súčasnosti naďalej platí zmluvný termín ukončenia výstavby, teda jún 2017,“ dodáva hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Žilina #tunel #D3 #Považský Chlmec #Top cestné stavby