Sutina z tunela Višňové by zasypala Hincovo pleso

Denník Pravda prináša seriál Top cestné stavby o výnimočných rozostavaných cestách, tuneloch či mostoch. Aktuálny diel je o tuneli Višňové, z ktorého sa po dostavbe v roku 2019 stane najdlhší diaľničný tunel na Slovensku.

08.07.2016 07:00
tunel Višňové Foto: ,
V roku 2020 bude cez tunel denne chodiť 33-tisíc áut a do roku 2038 by ich počet mal stúpnuť až na 51-tisíc.
debata (12)

Slovenskí vodiči už roky čakajú na kľúčový tunel Višňové, ktorý bude súčasťou diaľnice D1 v úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala. S celkovou dĺžkou 7 520 metrov sa dvojrúrový tunel zaradí na čelo v porovnaní s dĺžkou iných slovenských diaľničných tunelov. Jeho sprejazdnenie navyše výrazne odľahčí dopravu pod hradom Strečno v Strečnianskom priesmyku na ceste prvej triedy I/18, ktorá v súčasnosti spája mestá Žilina a Martin.

Pri razení tunelových rúr sa vyťaží toľko horniny, ktorá by sa zmestila do najväčšieho slovenského plesa, Veľkého Hincovho plesa v Tatrách. „Celkovo by sa podľa plánov malo vyťažiť z oboch tunelových rúr 1 700 000 m³ výrubu. Vhodný materiál sa použije na vybudovanie násypov či ako zložka do betónov. Prebytok bude uskladnený na depóniach a odovzdaný Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) alebo sa so súhlasom NDS odpredá tretím osobám,“ povedala hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová.

Veľké Hincovo pleso ako najväčšie a najhlbšie pleso pojme 1 796 000 m³ vody. Vyťažený materiál z tunelových rúr je vo všeobecnosti veľmi dôležitý materiál na výstavbu nadväzujúcej diaľnice. Napríklad zastavenie razby tunela Čebrať v úseku D1 Hubová – Ivachnová, ktorý bude obchádzať Ružomberok, znamenalo zastavenie výstavby na celom úseku. Hornina vyťažená z tunela mala byť použitá na násypy diaľnice.

Prví vodiči by sa po diaľnici mali vydať v roku 2019. V tom istom roku by už mal byť hotový aj predchádzajúci úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorého súčasťou sú dva tunely Ovčiarsko a Žilina. Pôvodne mala byť daná diaľnica hotová už v januári 2018, no konzorcium vedené Doprastavom si uplatnilo nárok na predĺženie zmluvnej lehoty výstavby o deväť mesiacov.

Oba diaľničné úseky spolu s tunelom Višňové prispejú k výraznému odľahčeniu dopravy na ceste prvej triedy I/18 medzi Žilinou a Martinom, ale aj umožnia tranzitnej doprave vyhnúť sa mestu Žilina. Cesta medzi danými dvoma mestami by sa vďaka tunelu mala skrátiť o 15 minút. Tunel Višňové by denne mali využívať desiatky tisíc automobilov. „Dopravný model uvažuje v roku 2020 s 33-tisíc autami denne, v roku 2028 so 41-tisíc a v roku 2038 až s 51-tisíc autami denne,“ hovorí Michalová. Cez tunel Branisko na východe SR, ktorý má zatiaľ hotovú len jednu rúru, prejde v súčasnosti denne približne 15-tisíc automobilov.

Počas posledného kontrolného dňa na stavbe tunela Višňové, ktorý sa uskutočnil v druhej polovici júna, bolo dokopy z oboch strán a v oboch rúrach vyrazených 3 654,3 metra. V tomto prípade sa na Slovensku použila po prvýkrát talianska metóda razenia ADECO RS, ktorá je známa aj ako Lunardiho metóda. Jej výhodou je, že tunelová rúra sa razí v celom profile. Na Slovensku je vo väčšine prípadov využívaná metóda NRTM, ktorá sa nazýva aj ako nová rakúska tunelovacia metóda.

„Je odlišná od klasickej NRTM, teda novej rakúskej tunelovacej metódy a rozdiel spočíva v tom, že ADECO metóda otvára čelbu na celý profil naraz, NRTM však rozdeľuje čelbu na galotu a ústupok,“ vysvetlil Peter Manda, portálový manažér. Podľa diaľničiarov sa vďaka tejto metóde pri budovaní sekundárneho ostenia ušetrí takmer polovica času.

Výstavba tunela Višňové by podľa súčasných informácií meškať nemala. Na razení tunela pracuje 160 ľudí. Za výstavbu je zodpovedná taliansko-slovenská skupina Salini Impregilo a Dúha. Celková zmluvná cena výstavby úseku je 409,8 milióna eur bez dane, z čoho 85 percent bude pochádzať z eurofondov. Diaľničiari tvrdia, že cena sa zvyšovať nebude.

Z celkovej sumy je v súčasnosti vyčerpaných len približne 20 miliónov eur. „Čerpanie na D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala bolo v sume: 16 927 872,17 eur, čo predstavuje 85 percent z prostriedkov EÚ a 2 987 271,56 ako 15-percentné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu,“ dodáva Michalová.

Tunel Višňové sa začal stavať 17. júna 2014. Prípravy na jeho výstavbu sa začali už omnoho skôr. Prieskumná štôlňa Alžbeta začala byť razená v máji 1998, keď základný kameň stavby poklepal vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar. Razba prebiehala z oboch strán, pričom z východného portálu bol použitý plnoprofilový raziaci stroj s priemerom frézovej hlavy 3,5 metra, ktorý razil štôlňu v plnom profile. Prieskumná štôlňa bola nakoniec prerazená 24. augusta 2002.

Po prerazení prieskumnej štôlne poklepal po druhýkrát základný kameň vtedajší premiér Robert Fico (Smer) 16. októbra 2009. Tunel sa mal realizovať prostredníctvom prvého balíka PPP projektov, k realizácii ktorého nedošlo. Po zmene vlády nový minister dopravy Ján Figeľ (KDH) PPP projekty zrušil a v roku 2011 bola vyhlásená nová súťaž na zhotoviteľa. Štát odhadoval stavebné náklady na 896,53 milióna eur.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #tunel Višňové #Top cestné stavby