Uviedli to podľa zahraničných agentúr v sobotu v Štokholme na spoločnej tlačovej konferencii členovia vlády. EPH švédske rozhodnutie privítalo s tým, že na dokončenie transakcie je ale treba ešte súhlas protimonopolných orgánov.
„Schválili sme dnes dohodu. Dohoda má strategický význam pre spoločnosť a je najlepším finančným variantom. Hodnota predaja je vyššia, než by stálo udržanie a činnosť prevádzok,“ povedal podľa AP minister pre podnikanie a inovácie Mikael Damberg. Cenu transakcie ale nespresnil.
Spolu s ministrom predaj podľa Reuters oznámila podpredsedníčka vlády Isabella Lövinová, ktorej menšia koaličná strana zelených sa dlho stavala proti predaju. Zamedziť dohode by odporovalo obchodným princípom a vôľu parlamentu, vysvetlila dnes politička. Uistila, že vláda bude ďalej bojovať proti skleníkovým plynom a plniť svoje medzinárodné záväzky v tejto otázke.
„Veľmi si vážime rozhodnutie švédskej vlády, ktorá schválila predaj hnedouhoľných aktív Vattenfallu v Sasku a Brandenbursku. Ide o dôležitý míľnik v prevode vlastníctva týchto aktív na konzorcium tvorené spoločnosťou Energetický a priemyselný holding (EPH) a jeho finančným partnerom PPF Investments Ltd.,“ uviedol vo vyhlásení hovorca EPH Daniel Častvaj.
Proti transakcii medzi Švédskom a českou súkromnou firmou protestovali v poslednej dobe ekologickí aktivisti v Štokholme aj v Prahe. Ekológovia vyzývali švédsku vládu, aby predaj zastavila a zrušila spomínané zariadenia s cieľom zabrániť emisiám oxidu uhličitého a ďalším škodám.
„Apelujeme na švédsku vládu, aby bane a elektrárne Vattenfallu takejto spoločnosti nepredával. Lužické uhlie by malo zostať v krajine a domovy miestnych ľudí ohrozené ťažbou by mali zostať zachované,“ vysvetlil pri júnovej akcii v Prahe zástupca aktivistov Josef Patočka.
Poslanci švédskeho parlamentu museli v máji po hlasných protestoch aktivistov prerušiť debatu na túto tému. Jeden z demonštrantov sa vtedy pokúsil politikov poliať kečupom. Parlament nakoniec predaj podporil.