Napriek tomu však naďalej platí, že ak chce vláda dodržať plán zníženia deficitu verejných financií z vlaňajších 2,9 percenta výkonu ekonomiky do roku 2019 na nulu, potrebuje prijať nové konsolidačné opatrenia. Pred informáciou o lepšom výbere daní rezort financií očakával potrebné škrtanie výdavkov či zvyšovanie príjmov do roku 2019 v rozsahu zhruba 550 miliónov eur ročne. V štvorkoalícii je zatiaľ zhoda, že zdaniť by sa mal viac tabak a hazard, to však nebude postačovať. Napríklad len učiteľom idú od septembra platy hore o 6 percent, čo verejné financie vyjde na 32,5 milióna eur. Od januára 2018 sa majú platy zvyšovať každoročne o rovnakú mieru. Napriek tomu, že platy učiteľom rastú posledné roky vo verejnej správe najviac, pripravujú protesty, prvý hneď v Bratislave 1. júla.
Koalícia stále nerozhodla o tom, či sa plán na nulový deficit opäť odloží, alebo sa prijmú nepopulárne opatrenia. Verdikt by mal padnúť zrejme na jeseň pri tvorbe rozpočtu na rok 2017 a podobne sa dovtedy určí, čo bude s návrhom na rast koncesionárskych poplatkov za televíziu a rozhlas. Zvažuje sa napríklad aj obmedzenie štátnej podpory napríklad v oblasti bonifikácie hypoték či stavebného sporenia, čím by spolu štátna kasa získala ročne okolo 60 miliónov eur. Ani to by však nestačilo na plány v oblasti nižšieho deficitu, ktoré by sa však už mohli naplniť v prípade súčasného zavedenia dane z luxusných nehnuteľností. Stále sa tiež čaká na to, do akej miery sa štátna kasa naplní vďaka veľkej revízii verejných výdavkov, pri ktorej sa má kontrolovať každý väčší nákup v zdravotníctve, doprave a IT sektore.
V prípade, že vláda pôjde v oblasti priorít ešte ďalej, bude musieť hľadať ďalšie zdroje. Zvažuje sa napríklad rýchlejší rast penzií, a to mesačne o 4 až 8 eur. Viac peňazí má ísť tiež na výstavbu diaľnic najmä cez PPP projekty. V aktuálnych prepočtoch analytikov pritom už je zahrnuté predĺženie osobitného odvodu v regulovaných odvetviach. Naopak, stále sa čaká na to, ako sa znížia dane pre živnostníkov.
Štátna kasa ťaží najmä z boja proti daňovým únikom. Výber DPH zodpovedá stavu, ako by DPH bola na úrovni 14,47 percenta. Ešte pred dvoma rokmi to vyzeralo, že DPH je len na úrovni 11,95 percenta. Stále je však výrazný priestor na zlepšenie, keďže DPH je v skutočnosti až 20-percentná, len pri vybraných základných potravinách má od januára úroveň 10 percent. „Hlavným faktorom aktualizácie daňovej prognózy je rastúca úspešnosť výberu. V roku 2016 práve rastúca úspešnosť navyšuje príjmy o 243 mil. eur (0,3 % HDP) a jej pozitívny vplyv pokračuje na celom horizonte prognózy," konštatoval Inštitút finančnej politiky. Výberu daní pomáha aj vyššia ziskovosť firiem a rastúca zamestnanosť. Najväčším rizikom aj pre slovenskú ekonomiku je v súčasnosti brexit.