Naďalej podporuje pôvodné rozšírenie D1 na plnohodnotnú šesťpruhovú diaľnicu s obojsmernými dvojpruhovými jednosmernými kolektormi v úseku Bratislava – Trnava. Ako kraj v utorok informoval, vyplýva to aj z jeho schváleného územného plánu.
Predseda Bratislavského kraja Pavol Frešo uviedol, že nakoľko župa nedostala žiadosť o vyjadrenie sa k zmene stavby Triblavina pred jej dokončením ani od ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ani od Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS), majú za to, že predmetný list, na ktorý sa petičiari v podaní na prokuratúru odvolávajú, sa v žiadnom prípade netýka križovatky Triblavina.
"Ide len o vyjadrenie k technickému riešeniu obsiahnutému v návrhu dokumentácie predloženej jej spracovateľom, ktoré v žiadnom prípade nemôže nahrádzať rozhodnutie stavebného úradu. BSK nie je stavebným úradom pre diaľnice a preto ani nemôže vydať žiadne stavebné povolenie alebo iné rozhodnutie, ktoré by oprávňovalo stavebníka k zmenám,“ vyjadril sa Frešo. K podanému podnetu petičiarov sa bude môcť Bratislavský kraj vyjadriť až po jeho doručení a oboznámení sa s ním.
Zástupcovia petičného výboru za dostavbu križovatky Triblavina podľa platného stavebného povolenia z roku 2013 sa v pondelok obrátili na Krajskú prokuratúru Bratislava. V jednom z dvoch podaní žiadajú prokurátora preskúmať zákonnosť postupu Úradu Bratislavského kraja pri vydávaní stanoviska, vrátane jeho súladu, k dokumentácii na stavebné povolenie na stavbu diaľnice D1 Bratislava – Senec zo 16. februára tohto roka.
Predseda petičného výboru a starosta bratislavskej mestskej časti Vajnory Ján Mrva povedal, že existuje uznesenie Zastupiteľstva Bratislavského kraja z 22. apríla 2016, ktorý ako jediný orgán môže meniť územný plán kraja. „Konštatuje, že predložené riešenie je v rozpore s platným územným plánom BSK, s návrhom nesúhlasí a žiada investora (NDS), aby postupoval v súlade s platným územným plánom,“ dodal Mrva.
Bratislavský kraj poznamenal, že nikto z dotknutých orgánov nežiadal od neho žiadne vyjadrenie a ani kraj sa v súvislosti s križovatkou Triblavina nevyjadroval pre ministerstvo dopravy, ani pre Národnú diaľničnú spoločnosť. Stanovisko pre tieto orgány by však podľa kraja bolo jednoznačné ako v prípade ministerstva životného prostredia, ktoré ako jediný orgán žiadalo od Bratislavského kraja stanovisko k zmene stavby. Bratislavský kraj mu v liste vyslovil nesúhlas so zmenou stavby pred dokončením, teda s rozšírením diaľnice D1 na osempruh, nakoľko je to v rozpore s jeho platným územným plánom a s takýmto návrhom križovatky Triblavina nesúhlasí.