Foto: SHUTTERSTOCK
Európska komisia totiž v liste, ktorý poslala Slovensku ako odpoveď na naše výhrady k projektu, upozornila, že plynovod musí byť v súlade s európskym právom. List má denník Pravda k dispozícii.
Protestný list spísali premiéri deviatich krajín vrátane Slovenska v polovici marca. Pobaltské štáty a krajiny V4 v ňom upozorňovali na to, že plynovod Nord Stream II je v rozpore s európskou legislatívou a princípmi Energetickej únie. „Komisia podporuje potrebu diverzifikácie plynových dodávok, dodávateľov a trás. K dosiahnutiu tohto cieľa komisia podporuje prepojený a konkurencieschopný plynárenský trh v rámci EÚ,“ odkázal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v odpovedi najvyšším predstaviteľom.
Európske právo v súčasnosti umožňuje členským štátom reverzný tok plynu zo západu na východ. Za dôležité považuje Juncker tiež regionálne prepojenie plynárenských trhov a prístup k LNG terminálom. Ako vzorové projekty bezpečnosti dodávok uvádza Juncker v liste nedávne spustenie Transjadranského plynovodu, realizáciu Južného koridoru či vytvorenie prepojenia medzi Poľskom a Litvou. Posilňovanie energetickej efektívnosti pomôže podľa predsedu komisie k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe alebo používanie vlastných zdrojov viac podporí diverzifikáciu zdrojov, pokračoval Juncker v liste.
Európska komisia musela najprv nastaviť právny rámec, aby vyriešila kolíziu európskeho a ruského práva. Komisia napokon rozhodla, že európske právo musí platiť nielen pre suchozemskú, ale aj podmorskú časť plynovodu. Znamená to napríklad oddelenie operátora plynovodu a prepravcu plynu či nediskrimináciu konkurenčných prepravcov.
„Ak sa Nord Stream II postaví, bude musieť byť plne v súlade s legislatívou členských štátov, vrátane ich exkluzívnych ekonomických zón. Výstavba tak dôležitej infraštruktúry sa nemôže udiať v právnom vákuu, alebo len podľa ruského práva,“ píše sa ďalej v liste. Naposledy EÚ upozorňovala na potrebu zladenia plánovaného plynovodu South Stream s európskou legislatívou. Rusi napokon projekt zrušili.
Podľa Junckera bude komisia posudzovať vplyv projektu najmä z pohľadu bezpečnosti dodávok, keďže trasa plynovodu zmení súčasný trh s plynom v EÚ. Rusi sa spoločne s Nemeckom síce dohodli na zachovaní jestvujúcej prepravnej trasy aj po roku 2019, keď sa Ukrajine končí zmluva s Gazpromom, Rusko však plánuje prepravovať cez Ukrajinu len 10 až 15 miliárd m3 plynu ročne, čo je menej než štvrtina objemov, ktoré cez krajinu prúdili do Európy v posledných rokoch. Ukrajina je pritom od príjmov z tranzitných poplatkov závislá. Slovensku síce platí kontrakt do roku 2028, ten však nemusí platiť v prípade mimoriadnych udalostí, akou by mohla byť práve vojna na Ukrajine. Potom by Slovensko prišlo ročne až o 700 miliónov eur a ešte by hrozilo pre slovenské domácnosti zdraženie plynu. Ak mimoriadne udalosti nenastanú, Rusi musia Slovensku platiť za prepravu do roku 2028 aj v prípade, že žiaden plyn prúdiť nebude. Ruská strana o tom v kalkuláciách, ktoré prezentuje, nehovorí.
Rusi sú si projektom Nord Stream II istí. Prvé dodávky plynu z Ruska po dne Baltického mora do Nemecka by mali novým plynovodom prúdiť začiatkom roka 2018. „V kladení plynovodných rúr je momentálne dobrá konkurencia. V porovnaní s projektom Nord Stream I máme viacero spoločností, ktoré chcú participovať. Z toho dôvodu dúfame, že práve tento fakt vytvorí vhodné cenové podmienky a že uzávierky budú rešpektované,“ uviedol na výročnej konferencii Gazpromu koncom mája podpredseda riadiaceho výboru spoločnosti Alexander Medvedev.
Ako v liste pokračoval Juncker, komisia je tiež v priamom kontakte s nemeckým regulátorom. S nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou sa tento týždeň stretol aj premiér Robert Fico v Berlíne. Okrem migrácie sa dotkli tiež témy plynovodu Nord Stream II. Politička pripomenula, že si uvedomuje, že Slovensko aj Ukrajina majú zo súčasného tranzitu plynu hospodárske výhody. Merkelová nepriamo odmietla kritiku, že Nemecko sa správa pokrytecky, keď na jednej strane Berlín podporuje projekt Nord Stream II a na strane druhej je za pokračovanie sankcií proti Rusku. Tie Európska komisia zaviedla proti Moskve ako reakciu na obsadenie Krymu a podporu separatistov na východe Ukrajiny.
Podľa slovenského premiéra je pri projekte Nord Stream II potrebné skombinovať tri veci. Súlad plynovodu s európskou legislatívou, slovenské ekonomické záujmy a globálne záujmy, ktoré sa týkajú Ukrajiny. "Keď to nebudeme vedieť skĺbiť, tak Nord Stream II bude naďalej spornou otázkou,“ dodal v Berlíne Fico.