Nik nespochybňuje rolu odbytových družstiev pri posilnení vyjednávacej pozície farmárov v rokovaniach s obchodnými reťazcami. V skutočnosti je však dobrých "odbytoviek“ ako šafranu. Prečo?
Väčšina odbytových družstiev, ktoré som mal možnosť spoznať v Čechách aj na Slovensku, funguje formálne. Neraz za nimi stojí jeden vlastník viacerých firiem a vytvorené družstvo slúži len na získanie európskych podpôr. My sme pred rokom založili Ovozelu s cieľom robiť jednotný marketing, spoločne predávať, vyhodnocovať a reagovať na zmeny, čo sa dejú na trhu. Analyzujeme chute a predstavy spotrebiteľov a snažíme sa vyhovieť ich vkusu.
Darí sa v Ovozele vytvárať koncepciu prijateľnú pre všetkých členov?
V družstve sa učíme demokracii. V autokracii je vládnutie oveľa jednoduchšie. Jeden buchne do stola a tak to je, zato v družstve je dôležité dospieť k zhode. Postupne nachádzame spôsob, ako fungovať. Raz mesačne preberie predstavenstvo aktuálne témy. Tu vzniká a vlastne stále sa aktualizuje naša platforma voči reťazcom, ako reakcia na ich predstavy o kvalite tovaru. Dôležité je vnímať meniace sa nároky spotrebiteľov. A tie naozaj rastú, čo dokumentuje trh s rajčinami.
Čo sa na ňom zmenilo?
Je veľa dodávateľov kríčkových rajčiakov, lenže ich spotreba v posledných rokoch klesá v prospech drahších produktov typu cherry rajčiny a im podobných. Najviac rajčín sa predá na jar, potom v zime, nasleduje jeseň a posledné je leto. Na Slovensku sa dopestuje najviac rajčiakov v lete. My sme však skleníkoví producenti rajčín. Vyhrávame vtedy, keď je najväčší dopyt po rajčinách, teda mimo hlavnej vegetácie. Preto máme časť skleníkov osvetlenú umelým osvetlením. Ľudia chcú jesť čerstvú zeleninu celoročne a my ju vieme ponúknuť v každom ročnom období.
Kto sú členovia odbytového združenia Ovozela?
Sme združením zatiaľ piatich väčších skleníkových pestovateľov. Farma Kameničany pri Ilave celoročne pestuje cherry rajčiny. Našimi členmi sú aj Farma Nováky, pestovateľ skleníkových rajčín, farma Handlová, ktorá pestuje okrem rajčín aj uhorky, a napokon aj zeleninári z obce Veľké Zlievce. Celkom nedávno sa k nám pripojili dvaja mladí farmári z Brút na južnom Slovensku. Hlavným partnerom je spoločnosť Vitazel, najväčší obchodník s čerstvým ovocím a zeleninou na Slovensku, ktorý sa zaoberá zeleninárstvom v Marcelovej.
Ste otvoreným družstvom?
Áno, pre všetkých zeleninárov, ktorí si uvedomujú, že marketing je naozaj dôležitý, rovnako spoločná značka a spoločné naplánovanie produkcie.
Vytvoriť jednotnú značku nie je jednoduché. Darí sa vám to?
Postupne sa objavuje na všetkých obaloch s produkciou zeleniny našich členov značka Ovozela. Aj Farma Kameničany ju postupne uvádza.
Nebolí firmu prísť o svoju identitu?
Rozum velí, že na trhu musíme pôsobiť spoločne, jeden nič neznamená, ale zato ako odbytové družstvo sme atraktívny dodávateľ aj pre veľké reťazce. Veď aj samy reťazce preferujú čím ďalej väčšie dodávateľské firmy. Novým trendom sú obchodné siete, ktoré chcú, aby ich predajne vyzerali viac ako farmárske a ponúkali viac miestny farmársky tovar. A to nám ako členom družstva umožňuje zostať samým sebou. Na etiketách tovaru uvádzame, na ktorej farme Ovozely boli rajčiny dopestované. Je to dôležité aj pre zákazníkov. Ľudia chcú vedieť, ktorý farmár je zodpovedný za výrobok, čo si kúpili.
Odbytové družstvo pripomína futbalové mužstvo. Jeho úspech závisí od zohratosti kolektívu, od dobrého individuálneho výkonu každého člena tímu.
Je to tak. Identita každého nášho člena ako výrobcu je pre nás veľmi podstatná. Dôležité je, aby zákazník videl a vedel, že Ovozela je združenie nezávislých fariem, majetkovo neprepojených, nie je to podnikateľský projekt niekoho, ktorý len združil svoje vlastné firmy, ale otvorená platforma.
Nie ste idealisti?
Možno to vyzerá, že sme trochu naivní a že sa nám to nemôže podariť, ale zatiaľ som optimistický. Do dnešných dní sme sa naozaj všetci posunuli vpred, reťazce nás akceptujú, čo nás utvrdzuje v tom, že vytvárame "odbytovku“, ktorá má účinný marketing. Zakladáme si na tom, že sme združením nezávislých členov.
Čo vám umožňuje spoločný postup? Dokážete sa počúvať?
Vraví sa, že viac hláv viac vie, ale hľadanie optimálnych postupov nebýva ľahké. Občas na predstavenstve padne poznámka: Nehnevaj sa, si mimo, ale práve to, že sa veci detailne posudzujú, umožňuje vyhnúť sa niečomu, čo nie je úplne domyslené.
Nemáte ešte ani štyridsať. Sú kolegovia v predstavenstve vašimi rovesníkmi? Akú rolu hrá vek pri riadení družstva?
Vekovo a dokonca aj profesionálne sme nesúrodé predstavenstvo, ale možno práve preto nachádzame spoločný jazyk. Spája nás podnikanie v zelenine. Ja som z Moravy z IT branže a ekonóm, chlapci z MPconnect Peter Kelemen a Miroslav Kavuľa sú zasa slovenskí "ajtíčkari“ krátko po tridsiatke. Stanislav Gurský z Hornonitrianskych baní sa pôvodne zaoberal ťažbou uhlia, dnes manažuje aj baníkov zeleninárov. A päťdesiatnik Karel Malý, šéf Vitazelu, hral tenis po celom svete a potom sa dostal k zelenine. Máme rôzne životné príbehy, navzájom sa dokážeme obohacovať a netrpíme prevádzkovou slepotou typickou pre rovnorodé prostredie.
Vždy platilo, že obal predáva. Akú rolu hrá v predaji zeleniny?
Krása priťahovala a bude priťahovať ľudí. My sme sa rozhodli pre farmársky štýl a napríklad ďalšia slovenská skupina Greencoop má na obale pekné veselé rajčiny. Sme za súťaž, nech sa pridajú aj ďalší. Kľúčová však je kvalita zeleniny, to, aby zovňajšku plodu zodpovedal aj obsah, chuť, vôňa, ktoré dovedna vytvárajú labužnícky zážitok, o ktorý pri jedle ide.
Od unifikovaných potravín k originálnym miestnym produktom. Tento koncept dnes spoľahlivo oslovuje súčasníka. Ale ako reálne vyzerá v praxi supermarketov?
Aj keď sa reťazce tvária, že na ich pultoch je stále viac čerstvých produktov z malých miestnych fariem, v skutočnosti sa počet dodávateľov významne znižuje. Požiadavky na kvalitatívne štandardy dodávateľov totiž výrazne rastú. Je to dané aj tým, že ak si reťazec pokazí meno mäsom, mliekom alebo zeleninou od nejakého malého producenta, potom sú škody oveľa väčšie, než si môže od neho vymôcť na pokutách za stratu dobrého mena. Dostať sa dnes do reťazcov znamená doložiť k dodávanému ovociu a zelenine certifikát GlobalGAP („Good Agricultural Practices“, certifikácia kvality pre poľnohospodárskych prvovýrobcov) za všetkých producentov. Všimnite si, že na každom vratnom obale je čiarový kód. Podľa neho možno presne sledovať, z akej farmy tovar pochádza, kde sa prekladal, do ktorého centrálneho skladu reťazca sa dostal, kedy prišiel do predajne. Dosledovateľnosť je dokonalá a akýkoľvek problém sa dá rýchlo a účinne riešiť. Lenže toto všetko sťažuje život malým farmárom. Budú to mať čím ďalej ťažšie, pokiaľ sa nebudú združovať ako my do väčších celkov, ktoré zastrešia kvalitu, marketing, obalový dizajn, nákup obalov.
Slovo družstvo je u nás sprofanované kolektivistickou minulosťou. Podstatou družstva je však kooperácia, spolupráca. Sú na ňu poľnohospodári odsúdení?
Sú, pretože trh sa globalizuje. Vstupom do družstva možno dosahovať efekty tak na strane vstupov, ako aj výstupov. Na strane tržieb by to malo byť tak, že pokiaľ dodáme kvalitný tovar a reťazce sa budú správať korektne, dajú naň korektnú maržu, aby zeleninu mohli slovenskému zákazníkovi ponúknuť za primeranú cenu. Dúfame, že spotrebitelia prejavia dôveru k lokálnemu tovaru, nielen preto, že ide o čerstvú a chutnú zeleninu, ale že ju budú vnímať aj ako faktor ekonomickej stability prostredia, v ktorom žijú. Veď pokiaľ sa dopestuje skleníková zelenina na Slovensku, udržia sa na vidieku, kde nie je veľa pracovných príležitostí, celoročné pracovné miesta. Zeleninári dávajú prácu nie úzkej elite, ale obyčajným ľuďom.
Povedzme to na rovinu, že zamestnávate zväčša ľudí, ktorí si ťažko hľadajú kvalifikovanú prácu.
Je to tak. Väčšinou ide o ľudí so základným vzdelaním, s nižšou kvalifikáciou. Je to sociálne početná, a pritom veľmi citlivá skupina obyvateľstva. Dôležité je, že jej dávame dlhodobé celoročné zamestnanie, nie je to len sezónna práca.
Koľko je teraz na trhu rajčín slovenského pôvodu a koľko zo zahraničia?
Predpokladám, že to bude približne polovica z predávaného množstva.
Miera sebestačnosti v krajine, ktorá má podmienky na pestovanie zeleniny, významne klesla. Kde je pes zakopaný, že sa nevieme pohnúť z miesta?
Keby som sedel na strane tých, ktorí budú reformovať systém, usiloval by som sa odstrániť subjektívne hodnotenie projektov, na ktoré idú podpory z Programu rozvoja vidieka. Subjektivizmus vyraďuje z hry poctivých poľnohospodárov. Len pre zaujímavosť, v ČR je 100 percent kritérií v rámci dotácií poskytovaných na investície z Programu rozvoja vidieka objektívnych. Na Slovensku bolo v plánovacom období 2007 – 2013 zo 100 bodov 32 subjektívnych, v novom plánovacom období je pri väčších projektoch subjektívnych dokonca 40 bodov zo 100 možných. To nahráva tým, ktorí vedia napísať projekt presne podľa predstáv úradníkov v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ktorí projekty hodnotia, alebo nájdu niekoho, kto projekt správne napíše. Pokiaľ bude 100 percent bodov objektívnych a budú skutočne nielen formálne zvýhodnené citlivé komodity, potom možno hovoriť o relevantnej podpore a potom sa veci skutočne pohnú z miesta.
Máte skúsenosti z podnikania na oboch stranách Moravy. Aké sú?
Určite by podnikaniu prospelo menej papierovania. Napríklad v Česku sa v prípade žiadosti o schválenie operačného programu pre odbytové organizácie vypĺňa elektronický formulár, kde sú pomerne jasné a konkrétne otázky. Na Slovensku sa píše projekt, ktorý posudzujú subjektívni hodnotitelia. Hoci sme niekoľkokrát prerábali operačný program, tak nám ho nakoniec PPA zamietla. Museli sme sa odvolať až na ministerstvo, ktoré so zamietnutím nesúhlasilo a vrátilo celú vec späť platobnej agentúre. Neviem, ako dlho potrvá, kým náš sloh a dáta budú vyhovovať úradníkom na PPA. Táto organizácia by mohla byť výrazne štíhlejšia, pokiaľ by sa stanovili iba objektívne dáta a elektronické formuláre. Veci by to zjednodušilo, zrýchlilo a bolo by to oveľa transparentnejšie pre producentov, ktorí by sa viac mohli venovať svojej podnikateľskej činnosti a nie papierovaniu.
Neodrádza to od podnikania v zeleninárstve?
Celkom určite ho znepríjemňuje. To, čo robí podnikanie v zelenine zaujímavým, je fakt, že ľudia sa chcú stravovať zdravšie. Výhoda zeleniny je v tom, že nemá napríklad oproti alkoholu žiadne tabu z hľadiska marketingu. Zeleninu preferujú všetky koncepty zdravej výživy. Z jedla sa dnes stalo doslova náboženstvo a od jedla je len kúsok k poľnohospodárstvu. Preto si myslím, že mladí ľudia budú mať chuť vstupovať do poľnohospodárstva. Veci, za ktorými vidno reálne výsledky, fungujú. Každý, kto sa príde pozrieť na farmu, a nemusí to byť poľnohospodár, rýchlo pozná, či sa zvieratá cítia dobre, alebo či sú, naopak, zúbožené a zanedbané. Rovnako je to s ovocím a so zeleninou. Inak vyzerá a chutí zelenina, o ktorú sa pestovateľ dobre stará, a inak chutí rajčina vyrábaná len pre zisk.
Jiří Stodůlka (37)
je riaditeľ spoločnosti NWT Greenhouse, ktorá je súčasťou zlínskej technologickej skupiny NWT. Spoločnosť, ktorá sa venuje IT technológiám, vybudovala v Kameničanoch pri Ilave jedno z najmodernejších skleníkových hospodárstiev v Európe. Stodůlkovým krédom je učiť sa od najlepších – chce dosiahnuť holandskú efektívnosť a skombinovať ju s aktuálnym trendom local for local – teda výrobou kvalitných lokálnych potravín pre najbližší región.