Pri vyjadreniach však už nespomínajú, že Slovensku musia platiť na základe tranzitného protokolu za prepravu plynu aj v prípade, že sa žiaden plyn neprepraví.
Rusi argumentujú v prospech plynovodu najmä klesajúcou domácou ťažbou plynu v členských štátoch EÚ a rastom spotreby plynu. No súčasné prepravné kapacity existujúceho plynovodu Nord Stream sa dnes využívajú zhruba na polovicu.
Na štvrtkovej konferencii v Petrohrade generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller uviedol, že Nord Stream II by Rusov stál 1,6-krát menej, ako keby posielali plyn ďalej cez Ukrajinu. Ide najmä o výdavky spojené s údržbou plynovodu. Analytik o ekonomickej výhodnosti celého projektu pochybuje.
„Nemyslím si, že práve cesta z Ruska do Nemecka bude pre Gazprom lacnejšia. Gazprom posiela plyn cez Ukrajinu práve preto, že ide o najkratšiu trasu, ako dostať plyn do Európy. Gazprom chce dosiahnuť, aby bol plynovod postavený, cítiť tam silný politický záujem,“ myslí si analytik z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Porubský.
Na rozširovaní prepravných kapacít plynovodu sa dohodol ruský Gazprom so zahraničnými partnermi na čele s Nemeckom. Na tému plynovodu diskutoval vo štvrtok v Berlíne aj premiér Robert Fico s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.
"Plynovod Nord Stream II považujeme za komerčný projekt, ktorý musí byť realizovaný na základe existujúceho práva a legislatívy. Znamená to, že Európska komisia musí rozhodnúť, či spadá pod nariadenia tretieho energetického balíčka. Je dôležité, aby Ukrajina a Slovensko neboli projektom postihnuté,“ odpovedala Merkelová na otázku Pravdy, ako vníma kritiku zo strany Slovenska, ale aj ďalších krajín.
Merkelová nepriamo odmietla výčitku, že Nemecko sa správa pokrytecky, keď na jednej strane Berlín čiastočne podporuje projekt Nord Stream II a na druhej strane je za pokračovanie sankcií proti Rusku. Tie Európska komisia zaviedla proti Moskve ako reakciu na obsadenie Krymu a podporu separatistov na východe Ukrajiny.
"Je úplne jasné, prečo tieto opatrenia ďalej existujú. Súvisia s vývojom v Donecku a Luhansku. Na východnej Ukrajine momentálne intenzívne pracujeme na riešení, aby fungovala dohoda z Minska. Kým sa ju však nepodarí presadiť, tak jednoducho sankcie musia pokračovať,“ vyhlásila Merkelová.
Obe mocnosti s výstavbou plynovodu súhlasili pod podmienkou, že určité objemy plynu budú prepravované cez Ukrajinu aj po roku 2019. Práve vtedy sa končí Ukrajine zmluva s Gazpromom na prepravu plynu, ktorú Rusi nehodlajú predlžovať. Problémom sú náklady na udržiavanie súčasnej prepravnej trasy, ktoré si Ukrajina v momentálnej situácii nemôže dovoliť.
Tranzitný koridor by tak časom vyschol a pre straty na príjmoch za prepravený plyn by utrpelo aj Slovensko. Premiér Robert Fico na stretnutí s Merkelovou zdôraznil, že čaká na vyjadrenie Európskej komisie, či projekt Nord Stream II zodpovedá energetickým pravidlám EÚ.
"Máme však aj vlastné záujmy. Spočívajú v tom, že Slovensko by mohlo prísť o značné financie, ktoré získava z tranzitu plynu,“ pripomenul Fico. Zmienil sa pritom o možných kompenzáciách pre Slovensko v prípade vybudovania plynovodu.
Gazprom plánuje spolu s partnermi postaviť plynovody 3 a 4, ktoré prepravia dodatočných 55 miliárd m3 plynu ročne na trase, ktorá zahŕňa plynovody 1 a 2 rovnakej kapacity. Prvé dodávky plynu do Nemecka by novým potrubím mali prúdiť už v roku 2018. „S projektom Nord Stream II operujeme takým spôsobom, aby sme neporušili práva EÚ,“ uzavrel podpredseda riadiaceho výboru spoločnosti Gazprom Alexander Medvedev.