Aj keď zatiaľ takto protestuje len menšina miestnych, nápisy ukazujú na napätie v Palme aj inde v Španielsku kvôli rastúcemu počtu návštevníkov z cudziny. Tí sú síce prínosom pre ekonomiku, na druhú stranu ale aj narúšajú život miestnych a zaťažujú služby, od dopravy až po zdroje vody.
Turistický ruch sa ale na raste ekonomiky podieľa asi 12 percentami a pracuje v ňom 16 percent obyvateľov. Španielsko si teda ťažko môže dovoliť väčšie protesty.
Do krajiny, ktorá je už dlho populárnou prázdninovou destináciou, teraz smeruje rekordný počet návštevníkov, ktorí kvôli bezpečnostným obavám zavrhli predovšetkým Tunisko, Egypt a Turecko. To Španielsku umožnilo zotaviť sa z hospodárskej recesie a znížiť vysokú nezamestnanosť. Pre mnoho Španielov má ale nárast počtu turistov tienisté stránky.
„Chcú z nás mať zábavný park, ako keby to bolo miesto, kde nikto nežije,“ hovorí Luis Clar, predseda jedného združenia v štvrti, kde sa nachádzajú hlavné pamiatky Palmy de Mallorca. Tunajšia mestská rada nedávno zakázala parkovanie v blízkosti pieskovcovej katedrály. Autá stojace na esplanáde na strane pri mori vraj kazili pohľad na pamiatku. Tento krok ale podľa Clara donútil miestnych obyvateľov, aby parkovali ďaleko alebo trávili dlhé hodiny hľadaním parkovacieho miesta. Väčšina uličiek je tam navyše úzkych a zaplnených turistami. Jeden pár sa kvôli tomu dokonca odsťahoval, poznamenal Clar.
Na Baleároch je na turistickom ruchu závislá skoro tretina pracovných miest. Turistika sa na výkone ekonomiky podieľa polovičným podielom, napriek tomu sa medzi miestnymi kvôli turistickému boomu šíri nespokojnosť. Na Ibize, ktorá často bojuje so suchom, stačia zásoby vody len tak-tak a na vidieckej Menorke silnejú obavy, že jej prírodné krásy budú zničené.
Jeden deň vlani v auguste sa obyvateľstvo Baleár takmer zdvojnásobilo a dosiahlo rekordné dva milióny. Zvýšil sa predovšetkým počet návštevníkov z Británie, letné all-inclusive pobyty sa rýchlo vypredávajú.
Obyvatelia Palmy de Mallorca vedia, že sú dni, keď je lepšie sa centru mesta vyhnúť, najmä keď do prístavu dorazia výletné lode s tisíckami pasažierov. Niektorí miestni sa obávajú, že sa kvôli turistike zmenia celé štvrte. Protesty proti turistom vypukli už pred dvoma rokmi v Barcelone, kde si ľudia bývajúci pri mori sťažovali na nárast počtu opitých návštevníkov a vandalizmus.
Podľa sezónneho zamestnanca kníhkupectva v Palme Gaspara Alomara je nedávna záplava protituristických nápisov dobrá aspoň na podnietenie diskusie o tom, či je tak vysoký počet prichádzajúcich turistov vôbec žiaduci. „Máme len obmedzené kapacity, takže je logické, že by mal byť pre prichádzajúcich stanovený nejaký limit,“ podotýka Alomar. „Ak postavíme celú našu ekonomiku na turistike, tak ak sa tento trend zmení, nebudeme mať nič. Nie je to dlhodobo udržateľné,“ citovala ho agentúra Reuters.
Miestne úrady už v tomto smere podnikli určité kroky. Na najmenšom Baleárskom ostrove Formentera sa budúci rok budú platiť poplatky za autá vchádzajúce do oblasti a úrady tiež zvažujú, že obmedzia ubytovanie pre turistov.
Od júla potom zavedie ľavicová vláda Baleárskych ostrovov turistický poplatok až dve eurá za noc. To ale vzbudilo protesty cestovných kancelárií aj hotelierov. Výnosy z tejto dane by mali slúžiť na projekty slúžiace na ochranu životného prostredia.