Uviedol to na svojich internetových stránkach Financial Times s odvolaním sa na dohodu medzi vládou a opozičnými stranami.
Výroba elektriny z jadra je politicky kontroverznou témou v celej Európe od jadrového nešťastia v japonskej elektrárni Fukušima v roku 2011. Po tomto nešťastí Nemecko oznámilo, že do roku 2022 zatvorí všetky svoje jadrové elektrárne.
Snahy Fínska a Francúzska o výstavbu nových reaktorov s využitím najnovšej technológie sa stretávajú s veľkým oneskorením a nadmernými nákladmi. Za veľmi kontroverzný je považovaný tiež plán Británie postaviť jadrovú elektráreň s francúzskym reaktorom.
Vo Švédsku je v súčasnosti v prevádzke deväť jadrových reaktorov, ktoré majú na celkovej produkcii elektriny v krajine podiel zhruba 40 percent. Štyri staršie reaktory by sa však mali do konca tohto desaťročia uzavrieť.
Dohoda medzi vládou a opozíciou neupresňuje, akú technológiu by mali elektrárne využívať. Fínska elektráreň Olkiluoto 3 a francúzska Flamanville využívajú rovnako ako britská Hinkley Point novú technológiu francúzskej štátnej firmy Areva. Fínsky projekt Fennovoima si však vybral pre svoje reaktory spornú technológiu ruskej firmy Rosatom.
Povolenie môže byť podľa dohody udelené pre nahradenie existujúcich reaktorov v rovnakých miestach. Maximálne môže byť postavených desať reaktorov. V rámci dohody tiež krajina od budúceho roka zruší daň z jadrovej energie, kvôli ktorej hrozili elektrárenské firmy uzavretím súčasných reaktorov.
Politici zdôraznili, že stanovený cieľ mať 100 percent energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2040 neznamená, že by jadrové elektrárne mali byť potom uzavreté. „To je cieľ, nie termín odstavenia, ktorý by zakazoval jadrovú elektrinu, a ani to neznamená koniec jadrovej energie,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ekonomická stránka projektov v oblasti jadrovej energetiky sa však v posledných rokoch výrazne zhoršila. Môžu za to prísnejšie bezpečnostné požiadavky, vrátane toho, že reaktor musí byť schopný odolať zrúteniu lietadla, a pokles cien energií.