Slovensko zaostáva aj v porovnaní s okolitými štátmi. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorý funguje od 1.¤júna, sľubuje zmenu.
Elektronizácia verejnej správy daňových poplatníkov doteraz stála 900 miliónov eur. Štát zatiaľ spustil ústredný portál verejných služieb slovensko.sk, ktorý má slúžiť ako jednotné miesto pre elektronickú komunikáciu s úradmi a inštitúciami. Zatiaľ na ňom funguje viac ako 800 elektronických služieb v 12 dokončených projektoch. „Mnohé z nich fungujú veľmi dobre, ale častokrát ukryté a nejako tak v pozadí. Občan častokrát nielen ich nevidí, ale má pocit, že štát na neho zabudol,“ povedal Peter Pellegrini, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, ktorý vystúpil včera na konferencii ITAPA.
V súčasnosti môže byť informatizácia spoločnosti hradená z nového programového obdobia na čerpanie eurofondov. V rámci Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra 2014 – 2020 je pre prioritnú os¤7, ktorá zahŕňa Informačnú spoločnosť, vyčlenených 947,7 milióna eur. Elektronické služby úradov sú však pre bežných ľudí stále neznáme. Navyše často nefungujú prostredníctvom internetu. Podanie daňového priznania z nehnuteľnosti v hlavnom meste sa môže začať na internete stiahnutím potrebného tlačiva. Odoslať ho však prostredníctvom internetu nie je možné. Treba ho odniesť osobne alebo použiť poštu.
V súčasnosti sa prostredníctvom eGovernmentu môžu obyvatelia a občania na úradoch prostredníctvom internetu vybaviť štátne sociálne dávky, náhradné výživné alebo pomoc v hmotnej núdzi. Formou internetu je možné na Centrálnej ohlasovni nahlásiť zmenu trvalého alebo prechodného pobytu. Podnikatelia prostredníctvom internetu môžu vybaviť dokumenty týkajúce sa medzinárodného obchodu pri exporte a dovoze tovaru.
Pri pohľade na lídrov digitalizácie (Estónsko, Veľká Británia, USA) tiež zaostávame v odhodlaní zavádzať nové postupy do riadenia štátneho IT.Ján Hargaš, bčianske združenie Slovensko.Digital
Každý, kto chce elektronicky komunikovať s úradmi, musí na to použiť občiansky preukaz s čipom nazývaným elektronická identifikačná karta (eID). Preukaz sa vydáva od decembra 2013 a v súčasnosti by ho malo mať viac ako milión Slovákov. Kto o takýto preukaz požiada aj s klasickým občianskym preukazom, zaplatí zaň 4,50 eura. Spolu s preukazom občania potrebujú aj špeciálnu aplikáciu a čítačku kontaktných čipov.
„Problém je podľa mňa v tom, že nie je povinnosť mať elektronický občiansky preukaz, čo je nevyhnutná podmienka na prístup k elektronickým službám. Z toho dôvodu sa používanie elektronických služieb nerozšírilo v takom rozsahu, ako by sme si želali. Tiež samotný proces inštalácie čítačky pre elektronický občiansky preukaz nemusí byť jednoduchý pre ľudí s bežnými znalosťami IT. Problém tak vidím priamo na vstupe do elektronických služieb štátu,“ povedal Ondrej Macko, šéfredaktor magazínu TouchIT. Zároveň dodáva, že portál slovensko.sk by mal byť jednoduchší na používanie. Mnohé elektronické služby sa dajú použiť aj priamo na stránkach ministerstiev, kde je ku nim prístup jednoduchší.
„Aj podľa medzinárodných porovnaní (index DESI) zaostávame v kvalite elektronických služieb štátu. To znamená: čo všetko vie občan zo štátom vybaviť elektronicky a či je to jednoduché. Tam nedosahujeme ani priemer EÚ. Pri pohľade na lídrov digitalizácie (Estónsko, Veľká Británia, USA) tiež zaostávame v odhodlaní zavádzať nové postupy do riadenia štátneho IT,“ povedal Ján Hargaš z občianskeho združenia Slovensko.Digital.
Slovensko však v porovnaní s okolitými krajinami vedie v používaní moderných technológií, v ktorých dokonca predbehlo aj lídra v tejto oblasti, ktorým je Estónsko. „Popredu sme v použitých technológiách. Základom elektronizácie štátnej správy na Slovensku je cloud,“ dodáva Macko. Cloud je vzdialené úložisko dát, ide o modernú technológiu, napríklad staršie systémy má v tomto smere aj Estónsko. S inovatívnosťou niektorých slovenských elektronických služieb súhlasí aj Hargaš, no zároveň dodáva, že všetky podozrenia z korupcie a neefektívnosti sú škvrnou aj na týchto úspechoch.