Za vlaňajšok vzrástlo bohatstvo svetových milionárov o 5,2 percenta na astronomických 168 biliónov dolárov. Na porovnanie, je to 10-násobne vyššia suma, akú za rok vyprodukuje najväčšia ekonomika sveta USA. Najviac boháčov majú aktuálne Čína a India, po nich nasleduje západná Európa ako druhý najbohatší región sveta. Celkovo je na svete 18,5 milióna milionárskych domácností. Aktuálne spolu vlastnia takmer polovicu z celkového svetového bohatstva. Do roku 2020 ich majetok podľa odhadov presiahne hranicu 52 percent, a dostane sa na sumu 224 biliónov dolárov.
Autori štúdie svetového bohatstva upozorňujú, že ak „najmä nadnárodné firmy po celom svete nezačnú platiť spravodlivý podiel daní a nebudú investovať do kvalitných a lepšie ohodnotených pracovných miest, príjmové nerovnosti budú naďalej vážnym problémom pre spoločnosť“. Aj keď politici roky sľubujú, že „zatočia“ s presunom ziskov nadnárodných firiem do daňových rajov a skoncujú s daňovými podvodníkmi, prijmú opatrenia na zastavenie korupcie a klientelizmu a zlepšia podmienky pre bežných ľudí, len málo z ich horlivých rečí sa prejavilo v reálnych činoch. Roztvárajúce sa nožnice medzi chudobnými a bohatými sú faktorom, ktorý ohrozuje nielen hospodársky rast Európy, ale aj jej konkurencieschopnosť. Túto situáciu využívajú čoraz častejšie extrémisti a s ich popularitou rastú aj bezpečnostné riziká v podobe vnútroštátnych či medzinárodných konfliktov.
Právo na slušný život
Bežní ľudia chcú mať zvyčajne stabilnú a slušne platenú prácu, bývať vo vlastnom, cestovať do práce autom, poslať deti na prázdniny do tábora a aspoň raz do roka ísť na spoločnú dovolenku k moru. Aj pre mnohé slovenské domácnosti je to však veľmi vzdialená predstava.
Podobná situácia, keď na jednej strane príjmového rebríčka žijú domácnosti na okraji chudoby a na druhej domácnosti s nadštandardnými príjmami, je vo viacerých európskych krajinách. Napríklad najväčší britský odborový zväz TUC poukazuje na to, že v krajine je 961-tisíc milionárskych domácností, pričom ich počet medziročne vzrástol v roku 2015 o 12,4 percenta. „To veľmi vypovedá o aktuálnom stave v Británii, keď milióny ľudí zápasia s tým, ako zaplatiť nájom či získať hypotéku, a na druhej strane máte prepychové bývanie milionárov, ktorí majú vo svojich domoch plavecké bazény či kino,“ poznamenal Paul Nowak z britského odborového zväzu TUC pre denník Guardian.
Podľa odhadov je pritom viac ako 100-tisíc britských nehnuteľností vo vlastníctve spoločností, ktoré sú registrované v zahraničí, a sú tak často prostriedkom na pranie špinavých peňazí. Britský premiér David Cameron v tejto súvislosti od začiatku júna tohto roka zaviedol register pre zahraničné spoločnosti, ktoré, ak majú alebo chcú kupovať vo Veľkej Británii majetky, musia zverejniť meno skutočného vlastníka spoločnosti. „Nový register pre zahraničné spoločnosti bude znamenať, že skorumpovaní jednotlivci a krajiny už nebudú mať možnosť prevádzať, prať a schovávať špinavé peniaze prostredníctvom realitného trhu v Británii,“ povedal Cameron na májovom protikorupčnom summite v Londýne. Krajina sa tak stala prvým štátom v rámci G20, ktorá takéto opatrenie zaviedla. V najbližšom čase by sa k nej mali pridať aj Francúzsko, Holandsko, Nigéria a Afganistan.
Briti zamiešajú kartami
V západnej Európe vzrástlo za vlaňajšok súkromné bohatstvo o 4,3 percenta na 40,8 bilióna dolárov. Bolo to však menej ako rok predtým, keď rast zaznamenal až dvojnásobné tempo. Podľa BCG sa pod to podpísali obavy vzhľadom na budúcnosť Európskej únie, ako aj nižšie ceny komodít, ktoré spôsobili straty na akciových a dlhopisových trhoch. Súkromné bohatstvo v Európe by sa malo aj v tomto roku podľa poradenskej firmy oslabiť, keďže je stále reálne, že 23. júna v britskom referende si ľudia zvolia, že chcú, aby krajina vystúpila z únie.
Európa a celý svet však naďalej budú bojovať s narastajúcou sivou ekonomikou. Podľa organizácie Tax Justice Network predstavuje skryté bohatstvo v daňových rajoch približne 21 biliónov dolárov. Aj verejný sektor čelí posledné roky veľkým korupčným tlakom. Korupčné správanie ľudí zo svetovej ekonomiky odčerpáva zhruba 1,5 až 2 bilióny dolárov. A to vo forme podplácania a nákladov, ktoré plynú zo spomaleného hospodárskeho rastu, straty daňových príjmov a pretrvávajúcej chudoby.
Úspechy Číňanov
V náraste svetového bohatstva vedie už niekoľko rokov Čína, a to aj napriek poklesu tamojšej ekonomiky. Doťahuje sa tak na Severnú Ameriku, ktorá je podľa BCG centrom boháčov. V Severnej Amerike bolo súkromné vlastníctvo v roku 2015 vo výške 60,4 bilióna dolárov a do roku 2020 má narásť až na 76 biliónov dolárov. V Ázii má privátne bohatstvo vzrásť z 25,6 bilióna dolárov v roku 2015 na 59,8 bilióna v roku 2020.
K úspechu Číny prispel napríklad zakladateľ čínskeho internetového obchodu Alibaba Jack Ma, ktorý je siedmy najbohatší muž planéty v oblasti technológií s majetkom takmer 23 miliárd dolárov. Počet miliónových domácností v Číne vzrástol v roku 2015 medziročne o 27 percent na vyše 2 milióny. Podľa štúdie britského hospodárskeho inštitútu CEBR by navyše krajina mala do roku 2028 zosadiť Spojené štáty americké z čela najvplyvnejších štátov sveta a umocniť si geopolitický vplyv. „Veľa európskych krajín vníma Čínu ako kľúč k silnejšiemu domácemu rastu. Africkí predstavitelia považujú Čínu za nového nenahraditeľného rastového partnera pre svoje štáty, najmä v oblasti infraštruktúry a rozvoja podnikania. Podobne i ekonomickí stratégovia a podnikateľskí lídri v Latinskej Amerike dnes vzhliadajú k Číne prinajmenšom rovnako ako k USA. Čína s Japonskom podnikajú po napätom období kroky k zlepšeniu vzájomných vzťahov. A dokonca i Rusko sa nedávno priklonilo k Číne a nadviazalo s ňou tesnejšie vzťahy na mnohých frontoch, napríklad v energetike a doprave,“ povedal nedávno podľa agentúry Reuters profesor na Kolumbijskej univerzite Jeffrey D. Sachs.
Továreň sveta pritom za posledné roky zlepšuje aj životné podmienky bežných ľudí. Tamojšia vláda sa usiluje o zmenu štruktúry ekonomiky, teda sa chce z hospodárstva orientovaného na export orientovať viac na západný model, kde hlavným motorom ekonomiky sú spotrebitelia. S rastúcou životnou úrovňou Číňanov v posledných rokoch sa totiž zvyšujú ich požiadavky na pracovné podmienky, ktoré sa premietajú do vyšších nákladov vo výrobe. Vláde je jasné, že s rastúcimi nákladmi na prácu bude postupne množstvo exportovaného tovaru klesať, a preto je nutné podporiť domácu spotrebu, ktorá časom bude hnacím motorom ekonomiky.
Podľa prieskumu J&T Banky slovenskí dolároví miliardári sú z 94 percent muži. Podľa medzinárodných reportov majetok formou dedičstva získalo vo svete 13 percent bohatých mužov, ale 48 percent žien. Vlastnou prácou získalo majetok 34 percent žien a 68 percent mužov, zvyšok mužov a žien prišlo k bohatstvu kombináciou dedičstva a vlastného úsilia. Správanie Čechov a Slovákov sa v niektorých ohľadoch pomerne výrazne odlišuje od správania milionárov v zahraničí. "Milionári v Severnej Amerike výrazne viac investujú do akcií, respektíve do podielu vo firmách (33 percent portfólia dolárových milionárov).
V Japonsku výrazne viac do hotovosti a jej ekvivalentov (44 percent portfólia). Naopak, českí a slovenskí milionári majú vo svojom portfóliu výrazne väčší podiel nehnuteľností než Japonci alebo milionári zo Severnej Ameriky," uvádza sa v J&T Banka Wealth reporte 2016. Na Slovensku a v Českej republike skupujú miliardári najmä poľnohospodárske pozemky, ktoré považujú v tejto dobe za bezpečnú investíciu. Trendy ukazujú, že kupujúci neplánujú na tejto pôde hospodáriť, ani ju nechcú premeniť na stavebné parcely. Ich cieľom je prepojiť pozemky do veľkých celkov a tie potom výhodne predať alebo prenajať. Táto investícia sa väčšinou pohybuje od 185-tisíc eur vyššie, a preto ju využívajú skôr väčší hráči.