Z prieskumu, ktorý vypracovala realitno-poradenská spoločnosť CBRE, vyplýva, že priemerný obrat v nákupných centrách sa medziročne zvýšil na 2¤080 eur za m2 prenajatej plochy za rok. Oproti minulému roku ide o nárast na úrovni 2,42 percenta. Naopak, v minulom roku nakupovalo v centrách 31,7 milióna zákazníkov, čo je o štyri percentá menej ako rok predtým. CBRE monitorovala desať regionálnych obchodných stredísk na Slovensku, vynímajúc Bratislavu, kde je medziročný obrat ešte vyšší.
"Okrem priaznivej makroekonomickej situácie, ako je rast pracovných miest, stabilná situácia na trhu práce a pozitívny vývoj HDP, sme zaznamenali aj psychologickú zmenu v nákupnom správaní. Ľudia akoby si uvedomili, že kríza už nie je taká aktuálna, a preto sú ochotnejší viac míňať,” uviedol Peter Pohanka zo spoločnosti CBRE.
Spotreba domácností je z roka na rok vyššia ako ponuka, s ktorou prichádzajú obchodné domy. Bratislava má pritom na počet obyvateľov takmer dvojnásobok obchodných priestorov ako Praha alebo Viedeň. Podľa realitno-poradenskej spoločnosti JLL pripadne na 1¤000 Bratislavčanov priemerne 736¤m2 obchodnej plochy, čo je spomedzi regiónov strednej a východnej Európy najviac.
"Na počet stálych obyvateľov Bratislavy by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že predajná plocha v nákupných centrách je v porovnaní s tým, čo sa projektuje vo svete, možno na hrane. Keď k tomu však pripočítame tranzit a počet ľudí, ktorí do Bratislavy dochádzajú za prácou, z tohto pohľadu by mesto ešte jedno nákupné centrum unieslo. Keďže sú rakúske nákupné centrá v nedeľu zavreté, v Bratislave stretávame cez víkend aj veľa ľudí z Rakúska,” povedal analytik zo spotrebnej agentúry Terno Ľubomír Drahovský.
Len v roku 2015 pribudlo na Slovensku 70-tisíc¤m2 nových obchodných priestorov, a to v Lučenci, Poprade a Trnave. Viac nákupných možností budú mať zákazníci k dispozícii aj v tomto roku. Okrem Bratislavy sa plánujú aj nové obchodné centrá v Prešove a Trenčíne. "Minulý rok boli ohlásené dva nové projekty s plánovaným dodaním počas rokov 2018/2019, a to stanica Nivy s približne 70-tisíc¤m2 prenajímateľnej plochy a rozšírenie nákupného centra Eurovea o ďalších približne 25-tisíc¤m2. Autobusová, rovnako ako železničná stanica predstavujú jednu z mála možností na nový retailový development v Bratislave, keďže majú prirodzenú návštevnosť a vhodnú lokalitu. Určite však môžeme očakávať nové prerozdelenie koláča medzi nákupnými centrami v rámci Bratislavy,” pokračoval Daniel Kúth zo spoločnosti JLL.
Obchodné centrá, ktoré sa stávajú novou mekkou konzumu, vytláčajú na okraj tradičné nakupovanie na uliciach alebo v menších obchodných domoch. Zvrat v nákupnom správaní súvisí podľa analytika nielen so zmenou životného štýlu, ale aj s výškou nájmu. "Obchodnú ulicu v Bratislave považujem v súčasnosti za jednu veľkú katastrofu. Je to spôsobené aj tým, že sa sem málo investuje a ľudia, ktorí tu majú domy, požadujú enormné nájmy. Aj z toho dôvodu sú tu viac zastúpené fast¤foody a, naopak, nepotravinársky tovar tu nenájdete takmer vôbec,” dodal Drahovský.
Aby obchodné centrá držali krok s dobou, je dôležité, aby v nich spotrebitelia našli všetko pod jednou strechou. Týka sa to najmä úrovne stravovacích zariadení. Kým v súčasnosti tvoria pulty s rýchlym občerstvením asi päť až desať percent prenajímanej plochy, v budúcnosti má ich počet vzrásť na 30 percent. Práve toľko percent ľudí totiž vyhľadáva obchodné centrá len za účelom stravovania. "Dobrá ponuka stravovania je veľmi dôležitá pre zisky obchodníkov. Každá jedna minúta strávená navyše v obchodnom centre znamená prínos na úrovni 80 centov,” vyjadril sa Walter Wölfler zo spoločnosti CBRE.
Slováci najčastejšie utrácajú v kategórii komfort, do ktorej spadajú parfumérie, klenotníctva, trafiky či kvetinárstva. Naopak, pokles v tržbách zaznamenali predajne, ktoré si najviac konkurujú s internetovým obchodom. Ide hlavne o výrobky z oblasti športovej módy. Práve predajne s oblečením a obuvou tvoria viac ako 50 percent všetkých obratov, čo súvisí aj s tým, že zaberajú viac ako polovicu celkových prenajímaných priestorov.