Kríza ropných veľmocí. OPEC ostal v patovej situácii

Pred pár dňami agentúra Bloomberg prišla s tvrdením, že kartel OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), ktorý združuje ropné veľmoci, stráca postupne svoju základnú funkciu.

03.06.2016 16:00
OPEC, Emmanuel Ibe Kachikwu Foto: ,
Nigérijský minister ropných zdrojov Emmanuel Ibe Kachikwu, ktorému sa podarilo presadiť za nového šéfa OPEC krajana Mohammeda Barkindu.
debata (57)

OPEC totiž celé desaťročia diktoval svetu cenu komodity. Vývoj v uplynulých rokoch však naznačuje, že sa z kľúčového hráča mení na debatný krúžok. Ďalšia niekoľkohodinová debata bez zásadného výsledku sa udiala aj včera vo Viedni, kde sa stretli predstavitelia kľúčových hráčov na ropnom trhu na čele so Saudskou Arábiou.

Nikto už ani nečakal, že sa krajiny na niečom dohodnú. Saudská Arábia prišla ako vždy na stretnutie s postojom, že si chce stoj čo stoj udržať svoje dominantné postavenie na trhu, aj za cenu ďalšieho poklesu hodnoty čierneho zlata. Zmrazenie ťažby včera vo Viedni nebolo na programe dňa. Ropy je teda na trhu stále prebytok. Jej cena sa ešte pred dvoma rokmi pohybovala nad 115 dolármi za barel (159 litrov), v posledných týždňoch sa ledva šplhá k hranici 50 dolárov za barel. „Ak Saudská Arábia dramaticky nezmení svoj doterajší postoj, kartel ako taký stratí v ropnom priemysle význam,“ tvrdí Bloomberg. Hlavným cieľom včerajšieho zasadnutia bolo ukázať jednotu predstaviteľov OPEC, ale zároveň sa vyvarovať iniciatív, ktoré by mohli posunúť cenu ropy vyššie. To by pre postupný a dlhodobý plán zotavenia sa predstavovalo riziko.

Kým ropné veľmoci sa hádajú, motoristi sa zo situácie tešia. Aj keď palivá v poslednom čase mierne zdraželi, stále sú aj na Slovensku výrazne pod priemermi za posledné roky. Benzín Natural 95 sa podľa Štatistického úrad SR predáva za 1,22 eura a nafta za 1,04 eura za liter.

Dohody sa rodili ťažko

OPEC sa naposledy dokázal dohodnúť na zmene ťažobných kvót v decembri 2008, keď rozhodol o ich znížení pre spomalenie dopytu po rope v dôsledku globálnej hospodárskej krízy. V rokoch 1998 a 2008 pritom kartel prijal 27 rozhodnutí o zmene v objeme ťažby. Súčasnú situáciu už odborníci nazývajú kartelovou krízou či vojnou ropných veľmocí.

V apríli tohto roka v katarskom hlavnom meste Dauha stroskotalo ďalšie z mnohých rokovaní kartelu. Ten ešte od vlaňajška vyhlasoval, ako zmrazením produkcie zvýši cenu ropy. Podľa pôvodných plánov mali ropné mocnosti ťažiť najviac 32 miliónov barelov ropy denne, teda na januárovej úrovni. Celková ponuka na globálnom trhu by sa tak pohybovala na úrovni okolo 90 miliónov barelov. Zmrazenie produkcie ropy podľa tohto návrhu malo trvať do októbra tohto roka. Potom sa producenti mali stretnúť, aby zhodnotili pokrok smerom k „progresívnemu zotaveniu trhu s ropou“. Čím menej bude prebytku ropy na trhu, tým vyššia bude jej cena.

Mnohé ropné krajiny k tomuto kroku ženú finančné problémy, keďže ich štátne rozpočty sú z 90 percent odkázané práve na príjmy z ropy. No ak sa nedohodnú všetci, nebude žiadne zmrazenie ťažby. K dohode dokonca chcelo pristúpiť aj Rusko.

Irán ide ťažiť a vyvážať vo veľkom

Situácia je aktuálne taká, že OPEC nemá žiadne ciele v oblasti ťažobných kvót. Momentálne môžu členovia kartelu ťažiť toľko ropy, koľko im vyhovuje. To vyhovuje napríklad Iránu. Krajina, ktorej po rokoch zrušili zbrojné embargo, má 158 miliárd barelov ropných zásob. Vývoz ropy bol do značnej miery doteraz práve v dôsledku sankcií zablokovaný.

Sankcie zredukovali iránsky export ropy z 2,5 milióna barelov denne, na ktorých kulminoval pred rokom 2011, na úroveň tesne nad 1 milión barelov denne v posledných rokoch. Irán už ukázal, že už v priebehu pár mesiacov bol schopný zvýšiť svoju produkciu ropy z 2,8 milióna barelov na zhruba 3,3 milióna barelov denne. Do ďalšieho roka chce dokonca produkciu zvýšiť na 4,5 milióna barelov ropy denne. „Centrálne nariadenie zmrazenia ťažby ropy nemá žiaden význam. Nie je možné to kontrolovať, ak nie sú limity cielené na každú krajinu zvlášť,“ povedal včera vo Viedni iránsky minister energetiky Bijan Namdar Zanganeh.

Problém je nielen expandujúci Irán, ale aj alternatívni bridlicoví ťažiari v USA, proti ktorým Saudská Arábia zbrojí. Nové technológie pomohli Američanom zvýšiť ťažbu z nekonvenčných zdrojov. To spolu s čoraz efektívnejšou spotrebou paliva priviedlo Rijád k záveru, že éra rýchlorastúcich cien ropy sa končí. Krajina sa preto rozhodla udržať si za každú cenu svoj podiel na svetovom trhu tým, že radšej pumpuje viac ropy za nižšiu cenu, aby v budúcnosti nemusela ťažiť menej po strate odberateľov. Vyššie ceny ropy môžu do budúcna vrátiť do hry amerických producentov bridlicovej ropy, pre ktorých sú prijateľné ceny niekde okolo 60 – 65 dolárov za barel.

Ceny ropy však porastú

Aj napriek včerajšiemu „viedenskému patu“ budú podľa analytikov ceny ropy v najbližších týždňoch rásť. Stojí za tým zvyšovanie spotreby, najmä z Číny a USA. „Čínsky dopyt sa v apríli zdvihol o 2,4 percenta na 10,93 milióna barelov ropy denne. Dovoz ropy stúpol medzimesačne o 3,2 percenta na takmer rekordných 7,96 milióna barelov ropy denne. Produkcia ropy v krajine padá, takže rafinérie musia objednávať ropu zo zahraničia. Navyše Ministerstvo energetiky USA uviedlo, že v apríli sa spotreba pohonných hmôt v krajine zvýšila medziročne o 5,6 percenta na 9,4 milióna barelov ropy denne,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. "Sme spokojní s pohybom cien v posledných týždňoch.

Myslím si, že bude naďalej rásť aj bez našich väčších zásahov. To znamená, že produkcia OPEC-u zostane viac-menej zachovaná na súčasných úrovniach," povedal včera saudský minister energetiky Khalid Al-Falih. Za posledné dva mesiace cena ropy stúpla o takmer 10 dolárov za barel.

Na strane produkcie možno sledovať pokračujúce znižovanie počtu ťažobných zariadení v USA. Veľký vplyv na cenu ropy majú tiež útoky militantov v Nigérii. Produkcia ropy v krajine sa prepadla o 600-tisíc barelov na 1,4 milióna barelov ropy denne, najnižšiu úroveň za posledných 20 rokov. „V krátkodobom horizonte predpokladáme, že pri oboch typoch ropy (americká ropa WTI a európska ropa Brent) zostane cena v doterajšom pásme medzi úrovňami 45 a 50 dolárov. V závislosti od výšky dopytu na severnej pologuli a najmä v USA počas tohto leta, môžeme následne pred koncom roka vidieť ďalší nárast ceny. Oba druhy ropy by sa tak mohli pohybovať pri cenách od 50 do 55 dolárov za barel. V roku 2017 by nárast mohol ďalej pokračovať, i keď miernejším tempom, ako tento rok. V tejto chvíli neočakávame, že by cena do konca budúceho roku mohla prekročiť hranicu 65 dolárov,“ komentoval Oleh Hansea, komoditný stratég Saxo Bank.

© Autorské práva vyhradené

57 debata chyba
Viac na túto tému: #ropa #Saudská Arábia #Nigéria #OPEC