Predchádzajúce prognózy pritom v eurozóne počítali s rastom cien len o 0,1 percenta. Na prvý pohľad minimálna zmena by mala dať do pozoru všetkých Slovákov s hypotékami. Naštartovanie rastu cien totiž už v priebehu roka 2017 môže ukončiť tlačenie peňazí, ktoré znižuje úroky pri pôžičkách na strechu nad hlavou. Potom pôjdu mesačné splátky hypoték opäť smerom hore.
Zatiaľ ECB ponechala úroky na nule, ale to sa môže od budúceho roka zmeniť.
Zodpovednosť za zvládnutie platenia vyššej mesačnej splátky hypotéky je v prvom rade na strane klienta banky. „Banky predtým, ako odobria úver klientovi, pracujú aj so scenárom, či by klient zvládol splatiť pôžičky aj pri vyšších úrokoch, ako je aktuálna situácia. No predovšetkým je na každom z nás, aby zvážil, či má dostatočnú finančnú rezervu aj na nepredvídané udalosti,“ povedala Alena Walterová, hovorkyňa VÚB banky. Práve klientom bánk totiž pre nesplácanie hypotéky hrozí strata strechy nad hlavou.
Ukončenie tlačenia peňazí spojené so zvyšovaním úrokov na hypotékach môže ohroziť napnuté rodinné rozpočty. Slováci totiž nízke úroky nevyužili na vytváranie rezerv a v časoch nízkych úrokov sa začali vo veľkom zadlžovať. „Pri porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy je zrejmé, že slovenské domácnosti patria medzi najviac zadlžené, pričom medziročný rast ich dlhu je v tejto skupine najvyšší,“ uvádza Národná banka Slovenska v správe o stabilite finančného sektora.
Dosiaľ úroky na hypotékach klesali pre stále zvyšovanie tlačenia peňazí zo strany Európskej centrálnej banky. Nástup nepríjemného zvyšovania úrokov závisí od toho, kedy sa európska centrálna banka rozhodne definitívne ukončiť tlačenie peňazí. „Očakávame, že program kvantitatívneho uvoľňovania sa predĺži do konca roka 2017 a myslíme si, že by sa to mohlo ohlásiť v septembri,“ povedal ekonóm JPMorgan Greg Fuzesi. Dlžníci bánk tak stále majú dosť času buď na vytvorenie finančnej rezervy, alebo na mimoriadne splatenie časti hypotéky. Obidve možnosti zaistia ľahšie splácanie hypotéky aj v časoch zvyšovania úrokov.
„Mnohí vopred nerozmýšľajú o tom, že úrokové sadzby skôr či neskôr zamieria nahor. V prípade výraznejšieho zvýšenie sadzieb by tak v niektorých prípadoch mohlo dôjsť k vzniku problémov pri splácaní, respektíve k tomu, že príjmy dlžníka voči jeho výdavkom by boli na hrane a mohlo by dôjsť napríklad k zhoršeniu jeho životného štandardu,“ uzavrela Dominika Ondrová, analytička Poštovej banky