Deň daňovej slobody na Slovensku je 2. jún

Slováci pracujú v tomto roku pre štát 106 pracovných dní, čo je o jeden pracovný deň viac ako vlani. Deň daňovej slobody pritom v tomto roku pripadol na 2. júna a vlani na 4. júna. Vyplýva to z analýzy Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov, ktorí vypočítavajú počet dní v roku, v ktorých ľudia obrazne povedané pracujú pre štátu na pokrytie jeho výdavkov.

02.06.2016 11:34
debata (4)

Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc na tlačovej besede upozornil na to, že vláde k skoršiemu dňu daňovej slobody pomohli sviatky a priestupný rok. "Tento rok pracovných dní bolo o jeden deň viac a zároveň sviatky pripadli na víkendy, čo vláde pomohlo a opticky zlepšilo deň daňovej slobody o dva pracovné dni,“ povedal.

Miera prerozdeľovania v ekonomike sa podľa Pošvanca v tomto roku mierne zvýšila. Odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku totiž v tomto roku predstavuje 42,12 % hrubého domáceho produktu, kým vlani to bolo 41,80 %. Z každého eura vytvoreného v našej krajine v tomto roku štát prerozdelí viac ako 42 centov. V prepočte na pracovné dni to znamená, že k 2. júnu odovzdali slovenskí občania celý svoj zárobok štátu a približne od 10:30 tohto dňa začínajú pracovať pre seba. Z tohto pohľadu sme na tom boli najlepšie v roku 2008, keď deň daňovej slobody pripadol na 22. mája.

Analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Lindák poukázal na to, že zvýšenie miery prerozdeľovania v ekonomike spôsobil rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy o 5,03 %. Keďže rast hrubého domáceho produktu by podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR mal v tomto roku predstavovať 3,2 %, rast výdavkov verejnej správy by tak mal byť vyšší ako rast slovenskej ekonomiky. Za riziko analytik považuje konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií. "Zatiaľ si doteraz žiadna vláda nevytvárala nejaké rezervy na horšie časy v budúcnosti,“ povedal Lindák. Za ohrozenie považuje aj to, ak bude v tomto roku deficit verejnej správy vyšší, ako bol pôvodne plánovaný.

Nadácia prepočítala aj to, koľko zaplatí priemerný občan štátu na daniach a odvodoch z celkových nákladov práce, ktoré má na neho zamestnávateľ. Pri priemernej hrubej mzde 912 eur mesačne sú náklady zamestnávateľa na zamestnanca 1 233 eur. Po odpočítaní dane z príjmu a odvodov čistá mzda zamestnanca síce predstavuje takmer 700 eur, avšak nastupujú ešte spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. Po ich zaplatení Slovákovi zostane niečo vyše 591 eur. To znamená, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba približne 48 centov.

Deň daňovej slobody počíta nadácia ako sumu konsolidovaných výdavkov verejnej správy voči hrubému domácemu produktu na Slovensku.

Facebook X.com 4 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Slovensko #deň daňovej slobody