Deň daňovej slobody na Slovensku je 2. jún

Slováci pracujú v tomto roku pre štát 106 pracovných dní, čo je o jeden pracovný deň viac ako vlani. Deň daňovej slobody pritom v tomto roku pripadol na 2. júna a vlani na 4. júna. Vyplýva to z analýzy Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov, ktorí vypočítavajú počet dní v roku, v ktorých ľudia obrazne povedané pracujú pre štátu na pokrytie jeho výdavkov.

02.06.2016 11:34
debata (4)

Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc na tlačovej besede upozornil na to, že vláde k skoršiemu dňu daňovej slobody pomohli sviatky a priestupný rok. "Tento rok pracovných dní bolo o jeden deň viac a zároveň sviatky pripadli na víkendy, čo vláde pomohlo a opticky zlepšilo deň daňovej slobody o dva pracovné dni,“ povedal.

Miera prerozdeľovania v ekonomike sa podľa Pošvanca v tomto roku mierne zvýšila. Odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku totiž v tomto roku predstavuje 42,12 % hrubého domáceho produktu, kým vlani to bolo 41,80 %. Z každého eura vytvoreného v našej krajine v tomto roku štát prerozdelí viac ako 42 centov. V prepočte na pracovné dni to znamená, že k 2. júnu odovzdali slovenskí občania celý svoj zárobok štátu a približne od 10:30 tohto dňa začínajú pracovať pre seba. Z tohto pohľadu sme na tom boli najlepšie v roku 2008, keď deň daňovej slobody pripadol na 22. mája.

Analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Lindák poukázal na to, že zvýšenie miery prerozdeľovania v ekonomike spôsobil rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy o 5,03 %. Keďže rast hrubého domáceho produktu by podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR mal v tomto roku predstavovať 3,2 %, rast výdavkov verejnej správy by tak mal byť vyšší ako rast slovenskej ekonomiky. Za riziko analytik považuje konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií. "Zatiaľ si doteraz žiadna vláda nevytvárala nejaké rezervy na horšie časy v budúcnosti,“ povedal Lindák. Za ohrozenie považuje aj to, ak bude v tomto roku deficit verejnej správy vyšší, ako bol pôvodne plánovaný.

Nadácia prepočítala aj to, koľko zaplatí priemerný občan štátu na daniach a odvodoch z celkových nákladov práce, ktoré má na neho zamestnávateľ. Pri priemernej hrubej mzde 912 eur mesačne sú náklady zamestnávateľa na zamestnanca 1 233 eur. Po odpočítaní dane z príjmu a odvodov čistá mzda zamestnanca síce predstavuje takmer 700 eur, avšak nastupujú ešte spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. Po ich zaplatení Slovákovi zostane niečo vyše 591 eur. To znamená, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba približne 48 centov.

Deň daňovej slobody počíta nadácia ako sumu konsolidovaných výdavkov verejnej správy voči hrubému domácemu produktu na Slovensku.

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #deň daňovej slobody #Haye