Neoliberalizmus je prežitok. Spôsobil vážne nerovnosti

To, že voľný trh si poradí, sa ukázalo po 40 rokoch neoliberalizmu ako nezmysel. Najnovšie prišli traja poprední ekonómovia Medzinárodného menového fondu, ktorý sa neoliberalizmu zastával, s tvrdením, že táto ekonomická ideológia založená najmä na posilňovaní konkurencie cez dereguláciu a na otvorení trhov spôsobila vo svete priepastné rozdiely medzi chudobnými a bohatými.

03.06.2016 07:00
kapitalizmus, protest Foto:
Systém je na mizine a my tiež! Transparenty ako tento na snímke z Kanady z roku 2011 často upozorňujú, že kapitalizmus spôsobil obrovskú príjmovú nerovnosť medzi ľuďmi.
debata (171)

Zástancovia tejto ideológie sú presvedčení, že iba trh funguje dobre, naopak, štát zle. Neoliberalisti sa zasadzujú za privatizáciu a škrty vo verejných výdavkoch tak, aby moc v rukách štátu bola čoraz menšia. Menej štátu podľa tejto doktríny by malo byť najmä v školstve, zdravotníctve a sociálnych službách.

Nestály kapitál ako príčina krízy

Ekonómovia z MMF prišli po rokoch so štúdiou, podľa ktorej neoliberálne opatrenia neprinášajú hospodársky rast pre mnohé krajiny, čo je ich hlavným cieľom, a vedú k zväčšovaniu nerovnosti. Najviac túto ideológiu presadzovala pred rokmi vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová či niekdajší americký prezident Ronald Reagan.

Na jednej strane môže práve otvorenie kapitálových trhov priniesť dlhodobý hospodársky rast cez priame zahraničné investície, no spôsobuje to aj to, že do krajiny príde práve nestabilný kapitál. Napríklad v bankovom sektore. „Tento riskantný kapitál je príčinou mnohých cyklických výkyvov, ktoré môžu expandovať až do finančných kríz, ktorých sme boli v posledných rokoch svedkami,“ uvádzajú ekonómovia MMF.

Britský denník The Guardian vydal v tejto súvislosti stĺpček, v ktorom píše, že neoliberalizmus priniesol síce prosperitu, ale len vybraným jednotlivcom v spoločnosti. Zástancovia neoliberalizmu však poukazujú na výrazný hospodársky pokrok mnohých krajín, najmä tých chudobnejších, od roku 1980, keď sa táto ideológia začala presadzovať. Ešte v roku 1973 ju zaviedol generál Augusto Pinochet v Čile. Jeho opatrenia postupne priviedli krajinu k ekonomickej prosperite. Jedným z hlavných tvorcov moderného dôchodkového systému, ktorý sa stal vzorom pre mnoho ďalších krajín vrátane Slovenska, sa stal ďalší Čiľan José Piñera. Napriek tomu Pinochet podľa historikov zničil čilskú demokraciu, presadzoval politiku represívneho štátu, mučil odporcov, uspokojoval súkromné potreby z pozície svojho postavenia a podľa jeho odporcov prijal ekonomický model, ktorý zvýhodňoval bohatých a poškodil stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva.

Riešením je väčšie prerozdeľovanie

Riešením neudržateľného súčasného stavu je podľa ekonómov z MMF väčšie prerozdeľovanie príjmov, ktoré nepoškodzuje hospodársky rast. Kritické sú podľa ich názoru aj dlhoročné prísne úsporné opatrenia, ktoré európske štáty v posledných rokoch museli zaviesť pre dlhovú krízu, a teda vysoké zadlženie.

Nie je to po prvýkrát, čo MMF prišiel s takýmto, pre inštitúciu kontroverzným, tvrdením. Ešte v roku 2014 fond vydal štúdiu, ktorá „odsudzovala“ prísne reštrikčné opatrenia a presadzovala dlhodobejšie štrukturálne reformy a podporu investícií. A to v čase vrcholenia krízy. Týmto sa len naplnili predpovede ekonómov, napríklad amerického ekonóma Nouriela Roubiniho či amerického ekonóma a držiteľa Nobelovej ceny za ekonomiku v roku 2008 Paula Krugmanna, ktorí upozorňovali, že prísna reštrikčná politika zavádzaná vo viacerých krajinách súčasne príčiny krízy v eurozóne nevyrieši. Učebnicovým príkladom je podľa MMF Grécko. V tomto smere ekonómovia navrhujú, aby dlh klesal postupne v nadväznosti na rast krajiny. Inými slovami, aby sa nadviazal na hospodársky rast Grécka. Ak teda tamojšia ekonomika bude rásť, vláda bude platiť svoj dlh.

Doterajšie analýzy MMF navyše vyvracajú názory pravicových ekonómov na to, že progresívne zdaňovanie je trestom pre úspešných a pre hospodárstvo vraj ekonomickým strašiakom. „Vyššia nerovnosť znamená nižší ekonomický rast. Naopak, prerozdelenie majetku v spoločnosti má štatisticky nevýznamný vplyv,“ píše fond v jednej zo svojich štúdií z roku 2014. Treba však hľadať primeranú mieru, keďže dane a príjmy vplývajú na motiváciu ľudí pracovať.

Bohatí bohatnú, chudobní majú čoraz menej

V najnovšej štúdii trojica ekonómov Jonathan Ostry, Prakash Loungani, a Davide Furceri z MMF konštatuje, že fiškálna konsolidácia negatívne vplýva na rast, ale aj zamestnanosť. Čisto matematicky, ak štát usporí jedno percento hrubého domáceho produktu, zvyšuje to dlhodobú nezamestnanosť priemerne o 0,6 percenta a nerovnosť v príjmoch vzrastie o 1,5 percentu­álneho bodu v období piatich rokoch.

„Menový fond búra starý mýtus, že prerozdeľovanie príjmov je zlé pre rast a kontraproduktívne v rámci úsporných opatrení vlád. Nízke dane a nízka spotreba verejného sektora nie sú cestou k prosperite,“ reagovala na posledné štúdie britská nezisková organizácia Oxfam. Tá vypočítala, že 62 najbohatších ľudí sveta vlastní majetok v takej hodnote ako chudobnejšia polovica svetovej populácie, teda 3,6 miliardy ľudí. Ide o 1,76 bilióna dolárov.

V tejto súvislosti americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky Joseph Stiglitz vo svojej knihe Cena za nerovnosť píše, že „nie je nič zlé na tom, že niekto vynájde tranzistor alebo niečo iné, čo prospieva všetkým, a prinesie mu to veľké príjmy“. „Tie peniaze si zaslúži. Mnohí však vo finančnom sektore zbohatli na základe ekonomickej manipulácie, podvodom a predátorskými pôžičkami. Predávali drahé hypotéky a ich detaily schovávali miniatúrnym písmom,“ napísal uznávaný ekonóm.

Pri zle fungujúcom neoliberalizme bohatí bohatnú a chudobní viac-menej prešľapujú na mieste alebo ešte viac chudobnejú. V ideálnom prípade by globálny kapitalizmus založený na súkromnom vlastníctve mal priniesť konkurenciu, vyššiu tvorbu ziskov a tiež spravodlivé prerozdelenie daní tak, aby zo systému profitovali všetky vrstvy obyvateľstva. Slováci však často vnímajú, ako niektorí podnikatelia nielen vďaka vlastným schopnostiam raketovo zarobili aj na úkor ostatných.

Známy francúzsky ekonóm Thomas Piketty tvrdí, že svet sa vyhne špirále nerovnosti a dostane pod kontrolu znepokojujúcu dynamiku koncentrácie globálneho kapitálu v prípade, že sa zavedie progresívna globálna daň z kapitálu skombinovaná s medzinárodnou finančnou transparentnou daňou na veľmi vysokej úrovni. Takto podľa neho môže demokracia získať naspäť vládu nad globalizovaným finančným kapitalizmom tohto storočia.

Aj Brit Angus Deaton dostal vlani Nobelovu cenu za ekonómiu, keď preukázal, že vyššia daň z pridanej hodnoty môže pre ľudí s nízkym príjmom znamenať rozdiel medzi normálnym životom a chudobou, kým pre bohatých nie je DPH až taká podstatná. Vyššiu DPH často presadzuje pravica.

© Autorské práva vyhradené

171 debata chyba
Viac na túto tému: #Medzinárodný menový fond #hospodársky rast #neoliberalizmus