Brexit by Slovensko pripravil o desiatky miliónov

Najmarkantnejšie by to krajina pocítila na príspevku do úniového rozpočtu, kam vlani poslala 625 miliónov eur, ale naopak, z eurofondov pritieklo do štátnej kasy 1,6 miliardy eur. Po Brexite by sa však pozícia Slovenska ako čistého príjemcu rozpočtu zvýšila o zhruba 63 miliónov eur ročne. Celkovo by členské krajiny únie museli ročne doplácať do rozpočtu EÚ viac ako 10 miliárd eur. Pre Slovensko sú peniaze z Bruselu kľúčové pri výstavbe rýchlostných ciest a diaľnic, modernizácii nemocníc či škôl a škôlok.

Navyše by krajina mohla prísť o časť peňazí pre slabšie príjmy Nemecka. Nemci už vyrátali, že po prípadnom Brexite by krajina prišla do konca budúceho roka až o 45 miliárd eur, najmä v oblasti vývozu. Nemecko je pre Slovensko najvýznamnejší obchodný partner. Ak sa nedarí im, pocítia to aj slovenské fabriky, ktoré do krajiny dovážajú tovar. Nemcom by ročný príspevok do úniového rozpočtu vzrástol o 2,5 miliardy. „Už len z ekonomického hľadiska by bol odchod Británie pre všetkých v Európe stratovým obchodom, ale predovšetkým pre samotnú Britániu,“ uviedol šéf nemeckej nadácie Bertelsmann Stiftung Aart De Geus, ktorá štúdiu dosahov Brexitu na európske štáty vypracovala. „Okrem hospodárskych dôsledkov by to však bol tvrdý úder pre európsku integráciu rovnako ako úlohu, ktorú Európa hrá vo svete,“ tvrdí štúdia.

Horšie by však na tom bola „opustená“ Británia, ktorej by to podľa tamojšieho ministerstva financií zoškrtalo príjmy o viac ako 200 miliárd libier ročne po dobu 15 rokov. Briti by už totiž neťažili z výhod 500-miliónového jednotného európskeho trhu tak ako doteraz. „Nikto nateraz nevie presne povedať, aké bude mať vystúpenie celkové ekonomické dosahy na Európu a samotnú Britániu. Čo však môžeme s určitosťou tvrdiť, je, že by nás čakalo dlhé obdobie neistoty. A tú biznis nemá rád. Neistota neumožňuje plánovanie, čo sa odrazí na oslabení hospodárskeho rastu. Čím dlhšie bude trvať obdobie neistoty, tým to bude mať ďalekosiahlejšie negatívne dosahy,“ povedal pre Pravdu profesor politológie na Birminghamskej univerzite vo Veľkej Británii Tim Haughton.

Neistota pre Slovákov

Nateraz nikto z britských ani európskych politikov nevie povedať, ako by po Brexite fungovali vzťahy Británie a únie v oblasti migrácie. Momentálne pracuje v Británii okolo 100-tisíc Slovákov a každým rokom tento počet rastie. „Plánujem už dlhšiu dobu odísť do Anglicka, našla som si tam prácu v hoteli ako chyžná. Neviem však, či sa mi tam oplatí ísť, keďže si nikto nie je istý, čo sa stane, ak už Briti nebudú súčasťou únie. Kamaráti, čo tam pracujú, sa teraz boja, že prídu o prácu,“ povedala 28-ročná Michaela Závacká z Michaloviec. Britské ministerstvo vnútra podľa pozorovateľov v snahe zabrániť Brexitu prišlo dokonca s tvrdením, že po odchode krajiny z únie by mohlo dôjsť k deportácii Európanov z Británie. „Ak by Briti zahlasovali za Brexit, potom by nastalo niekoľkoročné prechodné obdobie, v ktorom by sa nastavovali podmienky odchodu krajiny z únie. Počas tejto doby sa budú pravdepodobne uplatňovať doterajšie dohody, a teda, že aj Slováci, ktorí už teraz pracujú v Británii, tam budú môcť zostať a pracovať naďalej. Zmeny však môžu nastať pre tých, ktorí sa do Británie ešte len chystajú,“ poznamenal profesor Haughton. Každoročne do krajiny prichádza 300-tisíc nových prisťahovalcov. Veľká Británia ročne prijme viac migrantov z EÚ ako ktorákoľvek iná členská krajina, s výnimkou Nemecka. Ak by Briti spoločný európsky blok opustili, prípadne neskôr aj výrazne obmedzili migráciu, najmä z rozvíjajúcich sa európskych štátov, znamenalo by to väčšie presuny ľudí do ostatných bohatých krajín EÚ. Prisťahovalectvo by bol problém pre viaceré krajiny eurozóny, kde je vysoká nezamestnanosť.

Britský premiér David Cameron si už prednedávnom v Bruseli vybojoval výnimku v tom, že krajina bude škrtať cudzincom prídavky na deti. Briti budú po novom aj Slovákom vyplácať dávky, ale len v takej výške, v akej ich vypláca krajina, v ktorej deti žijú. Kým na Slovensku sa pohybuje mesačný príspevok na dieťa v sume 23,52 eura, v Británii je teraz 82 eur. Podľa ešte stále platných dohôd by malo v tomto prípade platiť tzv. prechodné obdobie, a teda, že na súčasných migrantov z krajín EÚ sa tieto opatrenia budú vzťahovať až po roku 2020. Noví prisťahovalci by zmeny mali pocítiť ihneď, ako vstúpia do platnosti, teda pravdepodobne v roku 2018. Zmeny by mali trvať v krajine najbližších sedem rokov. Ale to len v prípade, ak zostane krajina v únii. „Nateraz je ťažké predpovedať, ako referendum dopadne. Eurooptimisti aj euroskeptici zosilňujú svoje predreferendové vyjadrenia a mobilizujú voličov. Myslím si však, že Briti zahlasujú za zotrvanie krajiny v únii, no všetko bude závisieť od toho, ako sa budú vyvíjať posledné dni pred konaním samotného referenda. Aktuálne je okolo 25 až 33 percent voličov nerozhodnutých,“ skonštatoval Haughton.

O prácu príde pol milióna Britov

Ak by sa Briti 23. júna v referende rozhodli, že už nechcú byť súčasťou únie, Británia by do dvoch rokov stratila minimálne pol milióna pracovných miest. Okrem toho by pád libry prudko nahor posunul infláciu. Mzdy zamestnancov po úprave o infláciu by tak v najbližších dvoch rokoch reálne klesli o takmer tri percentá. Pokles miezd by sa tak podľa britského ministra financií Georgea Osborna rovnal zníženiu zárobkov o takmer 800 libier ročne v prípade zamestnancov pracujúcich na celý úväzok a poberajúcich priemerný zárobok. Podľa analýzy britského ministerstva financií by sa krajina po odchode z EÚ mohla dostať do rok trvajúcej recesie. Scenár miernejšieho šoku založený na predpoklade, že Británia dosiahne s úniou obchodnú dohodu, ráta s tým, že o dva roky bude britská ekonomika o 3,6 percenta menšia, ako by bola v prípade zotrvania v únii. Ak by však krajina odišla z 500-miliónového jednotného trhu, jej ekonomika by utrpela vážnejší šok. Podľa tohto scenára by o dva roky bola ekonomika Británie o 6 percent menšia, ako by bola v prípade zachovania členstva v EÚ.