„Vyžadovali viacej toho južného slnka,“ podotkol. Príčinou podľa Mancela je, že klimatická hranica pre plodiny sa posúva vyššie. „Mohli by sme trochu sebecky povedať, že na kvalitu slovenských vín to má skôr pozitívny dopad,“ dodal.
Na druhej strane veľmi negatívne sa prejavujú veľké klimatické výkyvy, ktorých ukážkou bol podľa Mancela práve tento rok. „Pokiaľ máme žiť s rizikom, že vinice začnú kvitnúť tri až štyri týždne pred tým, než bolo obvyklé a potom zrazu prídu ľadovce, tak sa začne vinohradníctvo stávať veľmi, veľmi rizikovým odvetvím, a to sa prejaví aj na ekonomickej efektivite,“ povedal. Problémy, ktoré priniesli klimatické zmeny, sa prejavujú veľmi podobne v Maďarsku, Rakúsku, Českej republike a v Nemecku ako aj na Slovensku. „Vidíme to nielen na víne,“ dodal Mancel.
Viceprezident zväzu vinohradníkov tiež konštatoval, že v súčasnosti je vinárska Európa rozdelená na dve časti. Krajiny produkujúce víno v južnej časti Európy sa snažia presadiť predovšetkým lacnými vínami. Na slovenský trh sa tieto vína dovážajú za 30 až 40 centov za liter a predávajú za euro až euro a pol.
„Takúto cenu samozrejme slovenskí výrobcovia vín nikdy nemôžu dosiahnuť,“ konštatoval Mancel. „Oproti tomu, táto naša stredná Európa, ktorá vždy vyrábala vína o niečo drahšie, kládla iný dôraz na kvalitu,“ uviedol.
Preto v roku 2008 podľa Mancela nastal obchodný a legislatívny stret medzi juhoeurópskym a stredoeurópskym vinárstvom. „Mnohé požiadavky Slovenska v medzinárodných organizáciách by sa nikdy nepodarilo presadiť a naplniť proti vôli takých silných štátov ako sú Španielsko, Taliansko a Francúzsko, keby sme neboli postupovali jednotne s rakúskymi a nemeckými kolegami,“ uzavrel.