Ani tento rok sa ruskej ekonomike nepodarí vymaniť z recesie. „Na jednej strane krajina prichádza pre nízke ceny ropy o významný zdroj príjmov, čo sa odráža aj na nižšom raste penzií a zmrazení miezd vo verejnom sektore. Na druhej strane práve septembrové parlamentné voľby v krajine môžu zvýšiť výdavky viac, než sa plánovalo,“ upozorňuje nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v manažovaní kreditného rizika firiem.
Bežným Rusom sa takisto za posledný rok výrazne zvýšili výdavky, viac dávajú z rodinného rozpočtu na potraviny. „Hoci inflácia by mala pribrzdiť, aj tento rok zostane vysoká, predpovedáme desať percent. Oslabenie rubľa, spolu s následkami embarga na dovoz potravín z Európy, zvýši ceny dovážaných potravín,“ dodáva Coface.
Najväčší nárast chudoby
Štúdia Ruskej akadémie vied uvádza, že trpezlivosť Rusov s prepadom ekonomiky vydrží ešte zhruba pol druha roka. Ak sa dovtedy stav hospodárstva nezlepší, nemožno vylúčiť masové protestné akcie. Zatiaľ sa ľudia podľa ruských akademikov sústreďujú skôr na to, aby si našli druhé zamestnanie, najmä v tieňovom sektore ekonomiky. Svetová banka pritom v tomto roku očakáva, že chudoba v Rusku by mala vzrásť na najvyššie úrovne od krízy v rokoch 1998 a 1999. Ruský štatistický úrad Rosstat uviedol, že počet ľudí žijúcich v chudobe vlani v Rusku narástol takmer o 20 percent. Na hranici chudoby alebo pod ňou žije podľa štatistického úradu 19,2 milióna Rusov, čo je približne 13 percent populácie.
Oproti roku 2014 to predstavuje nárast o 3,1 milióna ľudí. Ide o najvyššie číslo za ostatných deväť rokov. Oficiálna hranica chudoby v Rusku je na úrovni 9¤662 rubľov na mesiac, čo je v prepočte 131 eur. Ide o štvrtinu priemernej ruskej mzdy. Bez práce je v krajine takmer 4,5 milióna ľudí. Podľa odhadov je však skutočná nezamestnanosť oveľa vyššia. Na porovnanie, na vyše 5-miliónovom Slovensku bolo za rok 2015 okolo 640-tisíc ľudí pod hranicou chudoby. Štatistický úrad SR ale uvádza, že v porovnaní s predošlým rokom (12,6 percenta chudobnej populácie) nastal mierny pokles (12,3 percenta v roku 2015), pričom ide o najnižšie číslo od roku 2010. Na Slovensku sa pod hranicu chudoby vlani dostal človek s mesačným príjmom nižším ako 347 eur, v predminulý rok bola táto hranica 341 eur.
Inflácia v krajine, teda spotrebiteľské ceny, vzrástla vlani v decembri až o 13 percent. Zdraželo najmä množstvo importovaných tovarov, ktoré Rusko doma nevyrába. Rubeľ zase stratil za vlaňajšok takmer 60 percent svojej hodnoty. Na porovnanie, na Slovensku už druhý rok po sebe zažívame situáciu, že ceny nerastú, dokonca máme miernu defláciu. Ruská ekonomika klesla minulý rok o 3,7 percenta, čo predstavuje najvýraznejší pokles od roku 2009, keď svetovú ekonomiku zmáhala finančná kríza. Ruská vláda očakáva, že v tomto roku klesne ruská ekonomika o 0,8 percenta, zatiaľ čo pôvodne počítala s návratom k rastu. Medzinárodný menový fond je ešte pesimistickejší a predpokladá, že tento rok klesne ekonomika Ruska o jedno percento.
Rusov potápa lacná ropa
Najviac Rusi doplácajú na lacnú ropu. Boli časy, ešte pred dvoma rokmi, keď sa cena čierneho zlata pohybovala na úrovni 115 dolárov za barel. Ropná vojna medzi ropnými veľmocami, ktoré nechcú obmedziť svoju nadprodukciu v obave zo straty trhového podielu, spôsobila, že cena ropy dosahuje aktuálnu hranicu pod 50 dolárov za barel. Ešte začiatkom roka však jej cena klesla prudko nadol, k úrovni 30 dolárov za barel. Ak sa ceny ropy tento rok udržia pod 50 dolármi za barel, ruský štátny rozpočet príde o viac ako jeden bilión rubľov. "Rusi budú musieť robiť dodatočné výdavkové škrty, keďže príjmy z predaja ropy a plynu tvoria zhruba polovicu štátneho rozpočtu. Už začiatkom roku minister financií Anton Sulianov vyhlásil, že v rozpočte je diera vo výške 3 bilióny rubľov, čo predstavuje asi pätinu rozpočtu, v dôsledku nižšej ako rozpočtovanej ceny ropy. Kalkulácia vychádzala z predpokladu, že ceny by ostali pod 30-dolárovou hranicou.
Ďalšia možnosť je použiť zdroje z krízových fondov National Wealth Fund a Reserve Fund. V hre by mohla byť aj privatizácia niektorých štátnych podnikov," povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Ceny ropy by pritom podľa Pánisa mohli v najbližšom období rásť. „A to s tým, ako bude klesať produkcia z bridlíc v USA, a dopyt by sa mal naďalej zvyšovať. Aktuálne banka Goldman Sachs prišla s názorom, že dopyt už prevyšuje ponuku, najmä v dôsledku rôznych nečakaných výpadkov ťažby v Nigérii, vo Venezuele či v Kanade. Keď sa tieto výpadky odstránia, previs na trhu by sa mohol obnoviť a ceny by mohli opätovne dočasne klesnúť. Nie je však otázka či, ale kedy príde k dlhodobému vyrovnaniu ponuky a dopytu, a teda k rastu cien, hoci z krátkodobého hľadiska môže prísť ešte pokles,“ domnieva sa Pánis. Rusi sú momentálne v začarovanom kruhu. Vláda síce optimisticky počíta s tým, že sa jej podarí vymaniť z recesie, ale realita je iná. Aktuálne nízke ceny ropy oslabujú ruský rubeľ. Ak sa bude rubeľ naďalej oslabovať, inflácia bude rásť a to bude mať negatívny dosah aj na reálne mzdy a príjmy obyvateľstva, čo sa následne podpíše pod pokles maloobchodných tržieb a priemyselnej výroby.
Výrazný odliv kapitálu
Dlhodobá nedôvera v ekonomický a politický vývoj v Rusku sa odráža aj na odlive zahraničného kapitálu. Zahraničné firmy chcú v krajine menej investovať najmä pre ekonomické sankcie západných krajín v dôsledku anexie polostrova Krym a aktivít Ruska na východe Ukrajiny. Len k októbru 2015 predstavoval odliv kapitálu 55 miliárd dolárov. "Investície však už výrazne spomaľujú v dôsledku podnikateľskej nedôvery, vysokých úrokových sadzieb (11 percent k decembru 2015), ako aj obmedzení financovania v cudzej mene vyplývajúcich zo sankcií. Rozpočtové obmedzenia tak budú mať dosah aj na výdavky na podporu domáceho dopytu či verejných investícií.
Štát má však dostatočné rezervy devíz. V rezervných a suverénnych fondoch bolo k novembru 2015 okolo 140 miliárd dolárov, čo je 12 percent hrubého domáceho produktu," tvrdí Coface. Analytici preto očakávajú, že Rusov neminú tvrdé škrty, ktoré ešte viac znížia životnú úroveň ľudí, pričom by sa v krajine mohla prehĺbiť chudoba. „Riziko insolventnosti bankového sektora významne vzrástlo ako dôsledok zhoršenia kvality portfólia. A to v kontexte nielen krízy, ale aj zhoršeného prístupu bánk na medzinárodné finančné trhy z dôvodu embarga,“ dodal Coface. Do roku 2018, keď budú v krajine prezidentské voľby, však ekonómovia neočakávajú výrazne štrukturálne reformy, pretože tie bývajú bolestivé, a ich efekt sa dostaví až o niekoľko rokov. Rusi si volia prezidenta na šesť rokov, v prípade parlamentu je to na päť rokov.