Po Bratislave na obchvat čakajú Košice a Prešov

Bratislava má už výstavbu nového diaľničného obchvatu istú, zatiaľ čo mestá na východe čakajú. V súčasnosti finišujú súťaže na výstavbu obchvatov Prešova a Košíc. Z veľkých miest sa budujú diaľnice okolo Žiliny a Ružomberka. Obchvaty majú zrýchliť dopravu, odbúrať zápchy, prilákať nových investorov a zvýšiť zamestnanosť.

, 13.05.2016 07:00
Bratislava, obchvat, cesta, výstavba, D4 Foto:
Okolo Bratislavy vyrastie do roku 2020 diaľnica D4 s mostom cez Dunaj. Dopravu od Dunajskej Stredy vyrieši nová rýchlostná cesta R7.
15

V prípade hlavného mesta ide hlavne o riešenie kolabujúcej dopravy. Slovenská metropola je jedna z mála v Európe bez vonkajšieho obchvatu. Okolo mesta preto do roku 2020 vyrastie diaľnica D4 s mostom cez Dunaj, kadiaľ by malo denne ísť až 45-tisíc áut. Dopravu od Dunajskej Stredy vyrieši nová rýchlostná cesta R7. Vláda na včerajšom rokovaní opätovne schválila výstavbu bratislavského nultého obchvatu D4/R7 so zmenami, ktoré presadzoval nový minister dopravy Roman Brecely (Sieť).

V ďalšom kroku chce minister podpísať koncesnú zmluvu na výstavbu, 30-ročnú prevádzku a údržbu 59,1-kilometrového projektu so španielskou Cintrou tak, ako to vysúťažil predchádzajúci minister Ján Počiatek (Smer).

Štátny tajomník ministerstva dopravy Árpád Érsek tvrdí, že prvé plány na výstavbu tejto cesty existovali už v 70. rokoch minulého storočia. „Trvalo vyše 40 rokov aby sme sa dopracovali k reálnemu rozhodnutiu. Bol to beh na veľmi dlhé trate, ale sme v cieli“ uvádza Érsek.

Nové vedenie rezortu dopravy podmieňovalo podpis zmluvy splnením dvoch podmienok. Minister Brecely chcel zabezpečiť, aby sa na projekte obchvatu nepodieľali tzv. schránkové firmy s neznámymi vlastníkmi v daňových rajoch, a zároveň chcel ochrániť drobných živnostníkov a subdodávateľov pred prípadnými nevyplatenými faktúrami. Podľa uznesenia vlády by minister mal najväčší štátny kontrakt za posledné roky v sume 1,9 miliardy eur podpísať do 18. mája.

„Všetky firmy, ktoré sa budú podieľať na tejto verejnej zákazke, budú firmy, ktoré budú mať jasných a transparentných konečných užívateľov výhod. Tí budú registrovaní vo verejnom registri firiem. Chceme, aby všetky firmy, ktoré sa budú podieľať na tejto zákazke s hodnotou väčšou ako 15 miliónov eur v obrate, boli firmy tohto typu. Ak hovoríme o údržbe, teda po realizácii, tak sú to všetky firmy, ktoré budú mať zákazky nad 1,5 milióna eur,“ povedal Brecely.

Stavať sa ako prvá začne južná R7

Minister zároveň dodáva, že transparentnosť vlastníkov prispeje aj k ochrane drobných živnostníkov a subdodávateľov. V prípade, že zhotoviteľ stavby nevyplatí všetky faktúry svojim dodávateľom, štát jednotlivé úseky obchvatu nepreberie. „Pokiaľ budeme úseky preberať, preberieme ich len vtedy, ak budú vysporiadané všetky záväzky voči tretím stranám zo strany realizátora,“ dodáva Brecely.

zväčšiť
obchvat Bratislavy, R7, D4, diaľnica

Na podpis zmluvy však čaká aj juhozápadný obchvat Prešova, na ktorého v súčasnosti štát hľadá zhotoviteľa. Súčasťou stavby má byť aj tunel Prešov s dĺžkou 2244 metrov. Rovnako tesne pred podpisom je aj ďalší úsek na diaľnici D1 Budimír – Bidovce, ktorý vytvorí časť severovýchodného obchvatu Košíc. Neskôr by ho mala doplniť rýchlostná cesta R2. „Tieto súťaže sú už vo finálnej fáze vyhodnocovania. Presný dátum vám nepoviem, revízne postupy nie sú úplne v kompetencii rezortu dopravy,“ povedal Brecely.

Výstavba bratislavského obchvatu by od podpisu zmluvy mala trvať štyri a pol roka. Jednotlivé časti bude ministerstvo preberať postupne. V upravenej koncesnej zmluve sa posúvajú termíny na vydanie stavebných povolení. Výstavba sa má začať na rýchlostnej ceste R7, kde stavebné povolenie v úseku R7 Dunajská Lužná – Holice už vydané bolo. Lehota na dodanie stavebného povolenia na úsek R7 Bratislava, Ketelec – Dunajská Lužná sa posunula o štyri mesiace, na úsek D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka, sever o dva mesiace a na úseky D4 Ivanka, sever – Bratislava, Rača a R7 Bratislava, Prievoz – Ketelec o tri mesiace.

Termín výstavby by aj napriek tomu nemal byť ohrozený. Autá by po kompletnom obchvate mali jazdiť už v roku 2020. Zdržanie pozostáva len z oneskoreného podpisu koncesnej zmluvy, ktorú bývalý minister Počiatek podpísať nestihol. Roman Brecely po nástupe do funkcie zriadil tím expertov, ktorí mali projekt posúdiť. Rovnako tak dal zaplatiť právne poradenstvo od spoločnosti Allen & Overy Bratislava v sume 16,5 tisíca eur.

Rezort financií dal peniaze na pozemky

Štát však ešte nemá vykúpené všetky pozemky pod obchvatom. Ich výkup sa bude uskutočňovať aj v tomto roku. „Zhruba 90 percent pozemkov je vykúpených. Je tam ešte pár detailov, ktoré do konca októbra, prípadne novembra sme schopní doriešiť,“ tvrdí Brecely. Na výkup malo byť v tomto roku vyčlenených 200 miliónov eur, ktoré má podľa Brecelyho poskytnúť ministerstvo financií.

Projekt obchvatu pozostávajúceho z časti diaľnice D4 od križovatky Jarovce po bratislavskú Raču a rýchlostnej cesty R7 v úseku Bratislava, Prievoz – Holice schválila v tomto roku už minulá vláda, ktorá uznesením uložila bývalému ministrovi Jánovi Počiatkovi podpísať koncesnú zmluvu do 4. marca tohto roku. Ten to však do konca svojho mandátu urobiť nestihol.

Okolo Bratislavy vyrastie diaľnica D4 s mostom... Foto: konzorcium Obchvat Nula
obchvat, Bratislava, výstavba, cesta, D4 Okolo Bratislavy vyrastie diaľnica D4 s mostom cez Dunaj. Dopravu od Dunajskej Stredy vyrieši rýchlostná cesta R7.

Víťazom súťaže na výstavbu nultého obchvatu hlavného mesta je konzorcium Obchvat Nula, ktoré vedie španielska spoločnosť Cintra. Španieli predložili najnižšiu ponuku, podľa ktorej by štát za výstavbu, 30-ročnú prevádzku a údržbu mal celkovo zaplatiť 1,9 miliardy eur. Ročná splátka tak dosiahne výšku 56,72 milióna eur. Podľa prvotných odhadov bývalého ministerstva dopravy mala 30-ročná koncesia na obchvat stáť až 4,5 miliardy eur a súťaž tak priniesla výraznú úsporu.

Diaľnica D4 v pripravovanom úseku od križovatky Jarovce po bratislavskú Raču odľahčí Prístavný most, ktorý je v súčasnosti najvyťaženejším cestným úsekom na Slovensku a denne cezeň prejde vyše 100-tisíc áut. Rýchlostná cesta R7 navyše uľahčí vstup do mesta z juhovýchodnej strany od Dunajskej Stredy.

Tunel Karpaty minister chce cez PPP projekt

Odporcovia projektu, medzi ktorými je aj Inštitút pre sociálne a ekonomické reformy (INEKO), tvrdia, že Bratislave pomôže len rýchlostná cesta R7 a prínos diaľnice D4 bude omnoho menší. Podľa väčšiny odborníkov však prínos bude mať len spojenie týchto dvoch ciest, keďže práve spojenie D4 s R7 vytvorí z juhovýchodnej strany do mesta viacero vstupov a umožní rozdeliť premávku.

Ministerstvo tvrdí, že už v prvý deň po otvorení obchvatu bude po ňom jazdiť približne 35-tisíc vozidiel. V najvyťaženejších úsekoch intenzita môže dosiahnuť až 45-tisíc automobilov denne. Na druhej strane však pripravovaný projekt neobsahuje 9-kilometrový tunel Karpaty, ktorý spojí mestskú časť Rača s diaľnicou D2.

S prípravou zvyšnej časti diaľnice D4 spolu s tunelom Karpaty sa podľa ministra začne ešte v tomto volebnom období. Nový tunel by odľahčil dopravu na diaľnici D2 a v bratislavskom tuneli Sitina. Tranzitná doprava sa tak bude môcť Bratislave úplne vyhnúť. „V momente, ako podpíšeme zmluvu s koncesionárom, začneme s výberom poradcu aj pre tento projekt. Myslím si, že je to horúci adept na ďalší PPP projekt,“ dodal Brecely. Predchádzajúci minister Počiatek tunel Karpaty v najbližších rokoch ako reálny nevidel.

Otázky a odpovede

Načo je Bratislave ďalší obchvat, veď už jeden diaľničný obchvat cez mesto ide.
Vnútorný bratislavský obchvat v súčasnosti musí zvládať tak cieľovú, ako aj tranzitnú dopravu. Jeho súčasťou je aj Prístavný most, ktorý je najvyťaženejším cestným úsekom na Slovensku. Denne cezeň prejde vyše 100-tisíc áut. V ranných a popoludňajších špičkách, keď sa mieša silná cieľová doprava spolu s tranzitom, vznikajú rozsiahle kolóny a zdržania. V prípade, že sa na existujúcej diaľnici stane nehoda, vzniká dopravný kolaps. Jedinou alternatívou je jazda priamo cez mesto. Nultý obchvat umožní tranzitnej doprave smerujúcej z východu na západ a naopak vyhnúť sa hlavnému mestu. V prípade nehody na vnútornom obchvate umožní vonkajší obchvat lepšie rozdelenie dopravy.

Koľko áut bude po novom obchvate jazdiť a naozaj sa s D4 a R7 skončia zápchy v hlavnom meste a okolí?
Už v prvý deň po otvorení obchvatu má po ňom jazdiť približne 35-tisíc automobilov. V najvyťaženejších úsekoch intenzita dosiahne až 45-tisíc vozidiel. Skončia sa zápchy pri juhovýchodnom vstupe do mesta v smere od Dunajskej Stredy. Zároveň sa zmierni nápor na vnútorný obchvat a Prístavný most.

Má nový obchvat po D4 význam bez tunela Karpaty? Počíta sa prípadne, že nadväzujúcu diaľnicu na D4 vybudujú aj Rakúšania?
Efekt obchvatu bez tunela Karpaty je čiastočne obmedzený. Tranzitná doprava ho využije len v prípade jazdy z východu na západ alebo naopak. V smere sever – juh sa Bratislava aj naďalej nebude dať obísť, jedine po vnútornej diaľnici D2 cez tunel Sitina. Na diaľnicu D4 by z rakúskej strany mala nadviazať rýchlostná cesta S8. Pre rakúsku stranu však nejde o prioritný projekt, a preto bola jeho realizácia odsunutá až za rok 2023.

Áut v Bratislave rýchlo pribúda, nebude v roku 2020 po dokončení obchvatu na D4 potrebný ďalší obchvat? Robí sa dosť na to, aby bolo v meste menej áut, neprekvital selfdriving a ľudia chodili viac verejnou dopravou?
Po roku 2020 bude v Bratislave potrebné dobudovať diaľnicu D4, konkrétne tunel Karpaty. O ďalšom obchvate sa neuvažuje. Bratislava však neprijíma dostatočné opatrenia, aby ľudia do mesta nejazdili autom. V prvom rade hlavné mesto musí vytvoriť atraktívnu hromadnú dopravu, ktorá bude rýchlejšia ako jazdenie autom. Pozitívny je zámer vybudovať električku až na koniec mestskej časti Petržalka. Rovnako chýba kvalitné prepojenie mestskej hromadnej dopravy spolu s prímestskou dopravou. Obyvatelia obcí ležiacich pri Bratislave by na každodenné dochádzanie mohli vo väčšej miere využívať vlaky alebo autobusy. Zároveň v meste chýba jednotná parkovacia politika pre všetky mestské časti, ktorá by každodenné dochádzanie do Bratislavy za prácou naklonila na stranu verejnej dopravy. Dopravnú situáciu by odľahčila aj vyššia miera cestovania na bicykloch. Kreslenie cyklistických chodníkov na existujúce cesty je utópia.

Nezabudlo sa na obchvaty ďalších miest, ako je Žilina, Ružomberok, Banská Bystrica, Zvolen, Prešov či Košice?
Z týchto miest má svoj obchvat jedine Banská Bystrica. V súčasnosti vznikajú obchvaty pri Žiline, kde severný obchvat na diaľnici D3 bude hotový v roku 2017 a južný na diaľnici D1 v roku 2019. Výstavba obchvatu Ružomberka sa začala, ale pre zosuvy pôdy je pozastavená. Štát bude pravdepodobne meniť trasovanie a predlžovať tunel Čebrať. Termín dokončenia v roku 2017 sa pravdepodobne nestihne. Obchvat Zvolena na rýchlostnej ceste R2 odmietlo mesto Sliač, okolo ktorého mala cesta viesť. Zvolen sa dostal do patovej situácie, keď bude veľmi ťažké nájsť nové trasovanie. Európske peniaze vyčlenené na projekt boli navyše posunuté na iné úseky. Juhozápadný obchvat Prešova by mal začať vznikať ešte v tomto roku. V budúcnosti však ešte bude potrebné postaviť severozápadný obchvat na rýchlostnej ceste R4. Začiatok výstavby hlavnej časti košického obchvatu na rýchlostnej ceste R2 by mal začať v roku 2017. Časť obchvatu na diaľnici D1 čaká na uzatvorenie súťaže na zhotoviteľa.

Čo to znamená, že obchvat sa postaví ako PPP projekt, nebudú ho platiť ešte naše deti, je financovanie naozaj najvýhodnejšie?
Bratislavský obchvat postaví súkromná spoločnosť za súkromné peniaze. Štát bude obchvat splácať 30 rokov. V cene splátok je aj prevádzka a údržba obchvatu, ktorú bude zabezpečovať koncesionár, teda ten, kto ho postavil. Štát sa 30 rokov o danú cestu starať nebude. V súčasnosti je financovanie týmto spôsobom vzhľadom na pripravenosť projektu a chýbajúce zdroje v štátnej kase najvýhodnejšie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
15 debata chyba
Viac na túto tému: #diaľnice #obchvat Bratislavy #ministerstvo dopravy #stavba diaľnice