Gréci už škrtať nechcú. Dôchodky im klesli na 833 eur

Chvíľu sa zdalo, že extrémne zadlžené Grécko už nikoho v únii nezaujíma. Gréci sa však nedávno opäť pripomenuli tým, že ak nedostanú čím skôr ďalšiu časť z tretieho záchranného balíka, hrozí im v júli bankrot.

, 10.05.2016 12:00
debata (40)
zväčšiť O uvoľnení viac ako 5 miliárd eur pre Grécko... Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Euklid Tsakalotos, Jeroen Dijsselbloem O uvoľnení viac ako 5 miliárd eur pre Grécko rozhodnú ministri financií eurozóny zrejme až na ďalšom stretnutí, ktoré je naplánované na 24. mája v Bruseli. Pondelňajšie rokovania sa niesli v priateľskom duchu. Na fotografii grécky minister financií Euklid Tsakalotos (vľavo) a šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem (vpravo).

V pondelok popoludní sa preto mimoriadne stretli ministri financií eurozóny v Bruseli, kde hovorili nielen o uvoľnení ďalšej pomoci pre Grécko, ale aj o odpustení časti gréckych dlhov (podrobnosti v článku Gréci by mali čoskoro získať peniaze z pomoci). Neočakávalo sa, že ministri hneď odklepnú krajine ďalšie peniaze z tretieho záchranného balíka. Gréci si pritom ešte pred stretnutím zaistili svoju pozíciu tým, že v pondelok nadránom v gréckom parlamente schválili ďalšie reformy v penziách a daňovej oblasti, ktoré by ročne mali priniesť do tamojšej štátnej kasy zhruba 5,4 miliardy eur.

Opatrenia, ktoré Gréci prijali, by mali v ďalších dňoch viesť k úspešnému ukončeniu prvej previerky záchranného programu a k uvoľneniu ďalších peňazí z neho, uviedol šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem.

„Začíname proces, ktorý, dúfam, nebude trvať dlho. V máji by sme mali dosiahnuť výsledky, ktoré by sa týkali správy o tom, ako Gréci plnia svoje domáce úlohy. Jún potrebujeme na iné udalosti, všetci sa musíme modliť za Veľkú Britániu,“ povedal v pondelok po príchode do Bruselu slovenský minister financií Peter Kažimír.

Gréci by tak mali do konca mája dostať peniaze zo záchranného balíka. Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel podľa agentúry Reuters ministrov upozornil, že v najbližšom čase by malo dôjsť aj k reštruktura­lizácii gréckeho dlhu, nemalo by sa s tým čakať až do uskutočnenia reforiem v Grécku.

„Pri súčasných rokovaniach s Gréckom je nutné zobrať do úvahy politikmi často spomínané blížiace sa referendum o zotrvaní alebo odídení Veľkej Británii z Európskej únie, ktoré sa bude konať 23. júna. Európski predstavitelia sa budú snažiť aj o ďalšiu tichú pomoc Grécku bez mediálneho humbugu. Briti by sa inak mohli vyplašiť a hlasovať za vystúpenie,“ myslí si ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Pondelňajšie schválenie reforiem dôchodkového systému, ktoré zahŕňali škrty v dôchodkových platbách spolu so zvýšením odvodov zamestnancov a živnostníkov do dôchodkového systému, bolo jednou z požiadaviek veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia), ktorých zástupcovia rokujú v Grécku s prestávkami od januára o kľúčovej revízii tretieho záchranného programu. Ten bol schválený ešte v júli minulého roka vo výške 86 miliárd eur. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou vyše 1,5 miliardy eur vo forme záruk. Dokončenie revízie je podmienkou, aby Atény dostali ďalšie peniaze zo záchranného balíka, a to vo výške viac ako 5 miliárd eur. Tieto peniaze potrebujú mať na svojom účte najneskôr do konca júna, keďže už v júli musia splatiť dlhy v rovnakej výške voči Medzinárodnému menovému fondu a Európskej centrálnej banke.

Revízia gréckeho dôchodkového systému počíta so znížením stropu pre maximálny dôchodok na 2,3 tisíca eur mesačne v prípade jedného dôchodku a na 3-tisíc eur za mesiac pre poberateľov viac ako jedného dôchodku. Minimálny dôchodok stanovuje na úrovni 384 eur za mesiac. Na porovnanie, minimálny dôchodok, ktorý vlani v júli zaviedla druhá Ficova vláda, je na Slovensku stanovený v prípade ľudí, ktorí 30 rokov odvádzali štátu dôchodkové poistenie, na úrovni 269,5 eura. Priemerný starobný dôchodok na Slovensku bol podľa údajov Sociálnej poisťovne k 30. aprílu tohto roka na úrovni 414,70 eura. Podľa INE-GSEE, najväčšieho odborového zväzu v Grécku, dosahuje v súčasnosti priemerný mesačný grécky dôchodok sumu 833 eur. Podľa údajov gréckej vlády však okolo 45 percent gréckych penzistov poberá dôchodok do 665 eur mesačne. Dôchodky sa v Grécku okresávali za ostatných päť rokov v krajine 11– krát.

Peniaze išli prioritne bankám

Prešlo šesť rokov, čo Gréci dostali od medzinárodných veriteľov prvú finančnú pomoc. Stále sú v problémoch, z ktorých sa nevedia dostať. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat grécky dlh dosahuje momentálne úroveň takmer 177 percent hrubého domáceho produktu (340 miliárd eur). Pritom úroveň nižšiu ako 100 percent nepodliezla krajina za posledných desať rokov ani raz. Nezamestnanosť dosahuje 25 percent. Na porovnanie, slovenský dlh sa drží pod hranicou 53 percent HDP, nezamestnanosť by sa na Slovensku mala tento rok dostať pod 10-percentnú hranicu. Gréci za šesť rokov dostali od veriteľov 220 miliárd eur. Podľa najnovšej štúdie ekonómov Európskej školy manažmentu a technológií v Berlíne iba nepatrná časť zo záchranných balíčkov skončila reálne v gréckej štátnej kase. Až 95 percent z celkovej sumy išlo na záchranu zadlžených bánk a súkromných veriteľov. Len 9,7 milióna eur, teda okolo 5 percent, išlo reálne cez štátnu kasu bežným Grékom.

Ako bude vyzerať odpúšťanie dlhu

Medzinárodný menový fond už dlhodobo presadzuje, aby sa splátky gréckeho dlhu odsunuli o 30 rokov. Grécka vláda by pritom chcela svoje dlhy vymeniť za dva typy nových dlhopisov. Jeden typ dlhopisov by sa viazal na hospodársky rast Grécka. Teda ak tamojšia ekonomika bude rásť, vláda bude platiť svoj dlh. Tento typ dlhopisov by mal nahradiť dlh z európskych záchranných úverov. Predikcie gréckej ekonomiky však nie sú dobré. Podľa gréckeho štatistického úradu ELSTAT len za vlaňajšok sa oslabila ekonomika Grécka o 0,2 percenta.

Druhý typ dlhopisov chcú nazvať Gréci „večnými“, ktoré nemajú splatnosť. Nahradili by grécke dlhopisy vlastnené Európskou centrálnou bankou. Večné dlhopisy sú také, z ktorých sa vlastníkovi pravidelne vypláca úrok, ale nikdy sa nevráti samotná istina. Nikdy nie je vyplatený, dá sa len predať zase niekomu inému, čím sa podobá dividendovej akcii. Nemecká vláda však podobné návrhy už dávnejšie odmietla.

Grécke návrhy sú podľa ekonómov len iným pomenovaním reštrukturalizácie dlhu. V oboch prípadoch by išlo o kvázi prenesenie rizika a zodpovednosti z pliec gréckej vlády na plecia daňovníkov členských štátov. Pri indexovaných dlhopisoch by boli totiž straty pre euroval, a teda aj Slovensko, jeho akcionárov, pri nižšom raste Grécka. Pri nekonečnom dlhopise by prakticky išlo o monetizáciu dlhu, teda časť dlhu by zafinancovali všetky krajiny cez Európsku centrálnu banku.

Grécko svoje dlhy voči eurozóne podľa doteraz schválených pravidiel začne splácať najskôr v budúcom desaťročí a splátky úrokov mu boli odpustené na desať rokov. Reštrukturalizáciu gréckeho dlhu žiada najmä Medzinárodný menový fond na čele s Christine Lagardeovou. Tá svoju požiadavku zopakovala v liste, ktorý v piatok zverejnil denník Financial Times. MMF v liste tiež kritizoval požiadavku eurozóny, aby Atény dosiahli v roku 2018 primárny prebytok 3,5 percenta hrubého domáceho produktu. Fondu by stačil primárny prebytok 1,5 percenta. Tvrdí, že dosiahnuť 3,5 percenta bude veľmi ťažké a „možno kontraproduktívne“. Do primárneho prebytku sa nezapočítavajú splátky dlhov. Podľa fondu na dosiahnutie primárneho prebytku 3,5 percenta nebudú stačiť škrty vo výške 5,4 miliardy eur, s ktorými počíta terajší záchranný program, ale bude potrebných ďalších 3,6 miliardy eur. MMF súčasne tvrdí, že reformy ponúkané Aténami nie sú dostatočné.

© Autorské práva vyhradené

40 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #kríza #záchranný balík #medzinárodní veritelia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy