Šesť rokov Gréci šetria, reformujú krajinu, dostali za ten čas vyše 220 miliárd eur od medzinárodných veriteľov. Prečo sa potom situácia ľudí nezlepšuje?
Má to dva dôvody. Je veľmi dobre známe, že konsolidácia verejných financií v krajine značne brzdí tamojšiu ekonomiku. V Grécku boli zavedené fiškálne opatrenia založené na obrovskom zvyšovaní rôznych daní a plošných výdavkových škrtoch bez hlbšieho uváženia. Opatrenia boli neefektívne a nespravodlivé. Za uplynulé roky pre nutnosť „rýchlej konsolidácie" chýbajú štrukturálne reformy. Takisto krajina má najmenej voľný trh v únii. Nemôžete dosahovať rast bez otvoreného trhu.
Naozaj išli všetky peniaze zo záchranných programov za posledných šesť rokov na záchranu tamojších bánk?
Áno, takmer všetky peniaze z externej finančnej pomoci pre Grécko išli na vyplatenie starých dlhov. To však bol problém Grécka od samého začiatku. Grécka vláda vyhlasovala, že nemá na splatenie svojich dlhov. Peniaze, ktoré od veriteľov následne dostala, ju odvrátili od bankrotu krajiny a celého finančného systému. Vtedajšia vláda sa zároveň snažila dosahovať primárny prebytok rozpočtu. To sa v roku 2014 podarilo aj vďaka opatreniam, ktoré som spomínal. Potom sa k moci dostala strana Syriza súčasného premiéra Alexisa Tsiprasa. Osobne som presvedčený, že rok 2016 bude najhorším rokom od úplného začiatku krízy.
Podľa vás Syriza prispela k tomu, že krajina sa z problémov nedostáva? Predchádzajúce vlády boli viac naklonené štrukturálnym reformám, a napriek tomu ich neurobili. Čiže vôbec nevidím ružovo, že by to mala urobiť práve radikálna strana Syriza. Prijali nejaké reformy, ale znovu len polovičné, a len z obáv, aby im nebolo zastavené financovanie. Tak predchádzajúce vlády, ako aj táto vláda má k dispozícii veľa nástrojov na to, aby ich prakticky zrušila, či už prostredníctvom úpravy súčasných a prijatím nových zákonov alebo ministerských rozhodnutí. Neviem si predstaviť, že táto radikálna ľavicová vláda prijme štrukturálne reformy, keď to za posledných päť rokov nedokázali urobiť konzervatívci a sociálni demokrati. Je to veľmi ťažké, politicky ťažké. Pozrite sa pritom na to, čo sa deje s krajinou. Grécky hrubý produkt na obyvateľa klesol od roku 2007 o 28 percent. Citeľný je aj pokles kvality verejných služieb, rovnako ako vysoká miera nezamestnanosti, medzi mladými ľuďmi až na úrovni 50 percent. S tým súvisí odlev mozgov, čo je do budúcnosti pre krajinu katastrofa.
Za posledných šesť rokov Gréci škrtali dôchodky 11-krát. Prečo je nutné v tom naďalej pokračovať?
Grécky penzijný systém je časovaná bomba. Počet zamestnaných ľudí a dôchodcov k počtu nezamestnaných v krajine je príliš vysoký. To nemôže vydržať viac ako jeden až dva roky. Grécko dáva na dôchodky z rozpočtu viac ako ktorákoľvek iná krajina EÚ. Veľké percento dôchodcov išlo do dôchodku už vo veku 50 rokov. Celý penzijný systém v Grécku je neefektívny, nespravodlivý a neudržateľný.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čo očakávate od pondelkového stretnutia euroskupiny? Nič veľkolepé. Ako vždy prídu povzbudivé slová, podpora zo strany Európskej komisie, zopakuje sa, že Gréci musia prijať ďalšie reformy. Začne sa diskusia o budúcom oddlžení krajiny. Dúfam, že v najbližšom čase Medzinárodný menový fond presvedčí ostatných, že odpustenie dlhu krajine je nutné.
Hrozia podľa vás Grécku opäť predčasné parlamentné voľby?
Súčasná vláda urobí všetko pre to, aby zostala pri moci. Popularita Alexisa Tsiprasa za posledný rok dosť poklesla, preto nebude riskovať. Predčasné voľby by prišli, ak by v rokovaniach s veriteľmi nastala patová situácia, čo už nepredpokladám. Skôr by som si počkal na výsledky júnového referenda vo Veľkej Británii o zotrvaní alebo odídení krajiny z EÚ.