Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ľudia síce môžu v duchu hromžiť, ale ekonomike daný stav v tomto roku pomôže, keďže inak by sviatok cez pracovný týždeň pribrzdil fabriky. Nie je to však celkom pravda. V trhovej ekonomike riadi totiž výrobu ponuka a dopyt a stroje podľa toho pracujú viac alebo menej a aj zamestnanci v praxi napokon pracujú aj tak, ako chcú zamestnávatelia.
Ešte za socializmu sa sviatky v strede týždňa presúvali na záver týždňa, ale na druhej strane pravidlom boli aj pracovné soboty. Súčasná vláda podľa informácií Pravdy stopla úvahy o zmene sviatkov už v zárodku. Zvažoval sa zrušiť štátny sviatok pripadajúci na 1. septembra, keď si krajina pripomína Deň Ústavy Slovenskej republiky.
Nakoniec sa však od plánu upustilo, rovnako ako ešte druhá Ficova vláda, ktorá chcela aj rušením sviatkov prispieť ku konsolidácii verejných financií. Podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií by totiž zrušenie jedného alebo dvoch sviatkov znamenalo nárast domácej ekonomiky o štyri desatiny percenta hrubého domáceho produktu.
„Počet štátnych sviatkov je jedna z tém, ktoré sa opakovane vracajú na verejnú diskusiu. V porovnaní s inými krajinami je naším mínusom to, že ich máme viac. Samozrejme, nedotýka sa to celej ekonomiky v rovnakej miere. Niektoré sektory musia pracovať aj v prípade pracovného voľna. Príkladom môže byť výroba energií a podobne, i keď aj tu cez sviatok iste pocítia menšiu spotrebu. Ide však najmä o konkurencieschopnosť Slovenska v porovnaní s inými krajinami. Ďalšie navyšovanie by mohlo hrať proti nám. Ich redukcia je však najmä na politickej dohode, keďže štátnymi sviatkami si pripomíname nejakú dôležitú udalosť z našej histórie,“ povedal analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Počet sviatkov a dní pracovného pokoja v EÚ
Krajina | počet sviatkov |
Slovensko | 15 |
Bulharsko | 14 |
Chorvátsko | 14 |
Cyprus | 14 |
Grécko | 14 |
Malta | 14 |
Slovinsko | 14 |
Švédsko | 14 |
Rakúsko | 13 |
Česká republika | 13 |
Fínsko | 13 |
Maďarsko | 13 |
Lotyšsko | 13 |
Litva | 13 |
Poľsko | 13 |
Rumunsko | 13 |
Portugalsko | 13 |
Estónsko | 12 |
Taliansko | 12 |
Španielsko | 12 |
Belgicko | 12 |
Francúzsko | 11 |
Dánsko | 11 |
Írsko | 10 |
Luxembursko | 10 |
Nemecko | 9 |
Holandsko | 9 |
Veľká Británia | 7 |
Zdroj: www.timeanddate.com
Každý deň 300 miliónov eur
Každý pracovný deň vyprodukuje slovenské hospodárstvo zhruba 300 miliónov eur. Ide o nominálnu hodnotu HDP prepočítanú na jeden pracovný deň. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka by sa v ideálnom svete zrušením dvoch štátnych sviatkov zvýšil hrubý domáci produkt zhruba o 0,8 percenta a príjmy rozpočtu o 0,2 až 0,3 percenta výkonu ekonomiky.
Keďže firmy pracujú podľa objednávok a nie pracovných dní, vplyv zrušenia dvoch štátnych sviatkov na HDP a príjmy rozpočtu by boli podľa Koršňáka menšie. Pretože príjmy verejnej správy predstavujú asi jednu tretinu hrubého domáceho produktu, v ideálnom svete by sa dalo počítať s dodatočnými príjmami do rozpočtu na úrovni 100 miliónov eur za deň.
„Počas dní pracovného pokoja zvykne byť síce pozastavená výroba či ťažba, ale keďže voľné dni sú známe už vopred, je možné im výrobu prispôsobiť. Netreba tiež zabúdať, že výroba sa riadi dopytom a neurčuje sa bez ohľadu naň,“ poznamenala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
V prípade domácej spotreby môže voľný deň znamenať iba odloženie na iný deň a celkový objem spotreby to nemusí vôbec ovplyvniť. „V niektorých oblastiach ekonomiky môžu mať voľné dni dokonca pozitívny vplyv – napríklad v oblasti služieb, ktoré môžu ľudia viac využiť cez voľný deň,“ doplnila Muchová.
Kritici najvyššieho počtu slovenských štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v rámci EÚ poukazujú na to, že to môže v konečnom dôsledku negatívne ovplyvniť napríklad rozhodovanie zahraničných firiem, ktoré zvažujú príchod na Slovensko.
„Z perspektívy podnikateľov na Slovensku, ale aj tých, čo príchod iba zvažujú, to zrejme nie je najpriaznivejšia správa z nákladového pohľadu. Na druhej strane si však nemyslím, že by to pri rozhodovaní investora o príchode na Slovensko malo byť k. o. kritérium, ktoré by našu krajinu úplne vylúčilo z hry. Máme síce viac voľných pracovných dní, na druhej strane nemáme až tak veľa dovolenkových dní,“ komentuje ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Týždenný pracovný čas v krajinách EÚ
Poradie | krajina | týždenný priemer |
1. | Grécko | 44,5 hodiny |
2. | Rakúsko | 42,9 hodiny |
3. | Veľká Británia | 42,9 hodiny |
4. | Portugalsko | 42,4 hodiny |
5. | Cyprus | 42,3 hodiny |
6. | Poľsko | 42,2 hodiny |
7. | Česká republika | 41,8 hodiny |
8.-9. | Slovensko | 41,6 hodiny |
8.-9. | Slovinsko | 41,6 hodiny |
10.-13. | Belgicko | 41,4 hodiny |
10.-13. | Nemecko | 41,4 hodiny |
10.-13. | Španielsko | 41,4 hodiny |
10.-13. | Malta | 41,4 hodiny |
14. | Bulharsko | 41,2 hodiny |
15. | Chorvátsko | 41 hodín |
16.-17. | Maďarsko | 40,9 hodiny |
16.-17. | Holandsko | 40,9 hodiny |
18.-19. | Estónsko | 40,8 hodiny |
18.-19. | Luxembursko | 40,8 hodiny |
20. | Švédsko | 40,7 hodiny |
21.-22. | Taliansko | 40,6 hodiny |
21.-22. | Lotyšsko | 40,6 hodiny |
23.-25. | Írsko | 40,4 hodiny |
23.-25. | Francúzsko | 40,4 hodiny |
23.-25. | Rumunsko | 40,4 hodiny |
26. | Fínsko | 40,1 hodiny |
27. | Litva | 39,6 hodiny |
28. | Dánsko | 39 hodín |
ZDROJ: Eurostat
Vysoký počet nadčasov
Dni pracovného pokoja majú prínos hlavne pre zamestnancov, ktorí po oddychu môžu mať vyššiu produktivitu práce. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat odrobí pracujúci Slovák priemerne 41,6 hodiny týždenne.
Slovenskí zamestnanci však dosahujú jeden z najvyšších počtov nadčasov. Ešte druhá Ficova vláda preto upozornila na to, že prípadné rušenie sviatkov, ktoré požadujú predovšetkým zamestnávatelia, by nebolo zadarmo. Zamestnávatelia by pre zmenu museli súhlasiť s niektorými ústupkami v Zákonníku práce.
Hovorilo sa práve o znižovaní počtu nadčasov. Teraz podľa Zákonníka práce pracovný týždeň nesmie presiahnuť aj s nadčasmi 48 hodín, v špeciálnych prípadoch pri súhlase zamestnanca 56 hodín. Momentálne priemerne jeden zamestnanec odpracuje za rok 176 hodín nadčasov.
V prípade ročného limitu zamestnávateľ môže svojmu zamestnancovi nariadiť 150 hodín nadčasov a zároveň mu môže odsúhlasiť ďalších 250 hodín nadčasov. Celkový ročný limit preto nesmie presiahnuť viac ako 400 hodín, bez ohľadu na to, či ide o radového zamestnanca, či vrcholového manažéra. Ak zamestnanec pracuje nadčas, tak má podľa zákona nárok na vyššiu mzdu, a to až vo výške 25 percent z jeho priemerného mesačného zárobku.
Pri rizikových povolaniach je to až 35 percent priemernej mzdy. Keď robí nadčasy aj počas sviatkov, má nárok na ďalšie príplatky. V prípade práce počas sviatku zamestnancovi patrí jednak mzdové zvýhodnenie vo výške minimálne 50 percent z jeho priemerného zárobku, a takisto vyššie mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.
Mnoho Slovákov sa dostane do situácie, keď pracuje cez sviatky, a ešte k tomu aj v noci. Za nočnú prácu, ktorá je podľa zákona od 22. hodiny večer do 6. hodiny ráno, patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 percent minimálnej mzdy za hodinu.
Na Slovensku je 15 dní, v kalendári označených ako štátne sviatky alebo dni pracovného pokoja, pomerne rovnomerne rozložených počas celého roka. V januári je to Deň vzniku Slovenskej republiky – štátny sviatok a Zjavenie Pána (Traja králi) – deň pracovného pokoja.
V apríli sú dva dni pracovného pokoja – Veľký piatok a Veľkonočný pondelok, v máji Sviatok práce a Deň víťazstva nad fašizmom, v júli Sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda – štátny sviatok. V auguste nepracujeme na štátny sviatok Výročie SNP, v septembri máme štátny sviatok Deň Ústavy SR a deň pracovného pokoja na Sedembolestnú Pannu Máriu.
V novembri máme deň pracovného pokoja na Sviatok všetkých svätých a štátnym sviatkom je aj Deň boja za slobodu a demokraciu. V decembri máme tri dni pracovného pokoja – Štedrý deň, Prvý sviatok vianočný a Druhý sviatok vianočný.
Najväčší pracanti podľa štatistík
Európsky štatistický úrad Eurostat sa najnovšie pozrel na to, koľko priemerne odrobí Európan v danej krajine za týždeň. Z údajov za rok 2015 vyšlo, že najviac odrobia Gréci, a to až 44,5 hodiny za týždeň. Najmenej Dáni, a to 39 hodín.
Porovnávanie vychádza z prieskumov medzi zamestnancami v EÚ, ktorí pracujú na plný úväzok. Podľa analytikov fakt, že Gréci obsadili prvú pozíciu, súvisí s viacerými faktormi, napríklad s nízkou zamestnanosťou tamojších žien.
Tá sa podľa Eurostatu za vlaňajšok pohybovala na úrovni zhruba 55 percent, čo bol najnižší podiel v rámci európskych krajín. Navyše v krajine je vysoká miera nezamestnanosti. V Grécku bol v roku 2015 bez práce každý štvrtý obyvateľ vo veku 25 až 74 rokov. V prípade, že rodinu musí uživiť jeden človek, možno očakávať, že bude v práci tráviť viac času.
Krajina je však známa tým, že zamestnanci sa v práci „nepretrhnú“ tak ako napríklad Slováci, ktorí dlhoročne nelichotivo vedú štatistiky v počte odrobených nadčasov, často aj platovo neohodnotených. Priemerne za vlaňajšok odrobil Slovák podľa Eurostatu 41,6 hodiny týždenne.(lb)