Ako vo štvrtok informovala hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková, spoločnosť zverejňuje komplexnú dokumentáciu k stavbe križovatky, a to na základe prísľubu jej generálneho riaditeľa Róberta Auxta na verejnej diskusii 13. apríla. „Realizovaná stavba D1 križovatka Triblavina tvorí integrálnu časť celého komplexu zmien, ktoré sa už začali realizovať na diaľničnom úseku D1 Bratislava – Trnava,“ uviedla Žgravčáková.
Zákazku na výstavbu mimoúrovňovej križovatky Triblavina získala spoločnosť Porr, s. r. o. na základe zmluvy s NDS z apríla minulého roka. Zmluvná cena dosahuje 19,8 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (23,7 mil. eur vrátane dane). Stavba križovatky by mala byť dokončená v apríli budúceho roka. Ide o súčasť plánovaného rozšírenia D1 od Bratislavy po Trnavu na plnohodnotné tri pruhy v oboch smeroch. Rozšírenie D1 v úsekoch Bratislava – križovatka Triblavina, Triblavina – Senec a križovatka Blatné – Trnava je v štádiu prípravy.
Vo výstavbe je od apríla tohto roka rekonštrukcia križovatky Blatné na úseku D1 Senec – Blatné v dĺžke 1,4 kilometra za 23,3 mil. eur bez dane (takmer 28 mil. eur vrátane dane). Stavbu realizuje združenie spoločností Eurovia SK, a.s. Košice (vedúci člen) a Doprastav, a.s. Bratislava. Práce sa zaviazali uskutočniť za dvadsať mesiacov.
Petičný výbor za prestavbu diaľnice D1 Bratislava – Trnava so súbežnými kolektormi a výstavbu križovatky Triblavina v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 podal 27. apríla podnet na Najvyšší kontrolný úrad SR a Úrad pre verejné obstarávanie. Žiada ich preskúmať zbytočné vynakladanie finančných prostriedkov na projektovú dokumentáciu, ktorú nebude možné realizovať, keďže je podľa petičného výboru v priamom rozpore s vydaným stavebným povolením.
Petičiari upozornili na nezákonný postup bývalého vedenia NDS, ktorá iba prostredníctvom pokynu stavebného dozoru zadala spoločnosti Porr naprojektovať zmenu diaľnice s vypustením kolektorových vozoviek. „Tento pokyn je v priamom rozpore s právoplatným stavebným povolením, pretože požaduje vypracovať projektovú dokumentáciu na koncepčne úplne odlišnú stavbu, ako je povolená, vysúťažená verejným obstarávaním a je v rozpore so záväznou časťou územného plánu Bratislavského kraja a dotknutých obcí Chorvátsky Grob a Bernolákovo. A teda projektová dokumentácia bola vypracovaná na nepovolenú čiernu stavbu,“ uviedol predseda petičného výboru a starosta bratislavskej mestskej časti Vajnory Ján Mrva.
Pôvodne bola podľa Mrvu diaľnica naplánovaná ako plnohodnotný šesťpruh, popri ktorom mali viesť súbežne pruhy na obsluhu priľahlého územia, takzvané kolektory. Tie umožňujú rýchlo a vo viacerých bodoch napojiť sa na križovatku, tvoriť zbernicu a odľahčiť regionálne cesty medzi Trnavou, Sencom, Pezinkom a Bratislavou.
Investičný riaditeľ NDS Pavol Kováčik na verejnej diskusii 13. apríla informoval, že boli nútení požiadať o zmenu stavby križovatky Triblavina. Stavba je momentálne zastavená a čaká sa na schválenie zmeny projektu.
„Pôvodná trojpruhová diaľnica s dvojkolektorovým súbežným pásom nevyhovuje, nastal by dopravný kolaps na D1,“ povedal Kováčik. Nový návrh na rozšírenie diaľnice na štyri plnohodnotné pruhy v každom smere, ale bez vedľajších obslužných komunikácií, sa vzťahuje na úsek D1 medzi križovatkami Ivanka, sever a Blatné pri Senci.
Ďalej po Trnavu má byť diaľnica trojpruhová. „Je to najlepšie a jediné možné riešenie, aby bola zabezpečená plynulá doprava na D1, ktorá slúži najmä pre diaľkovú dopravu. Iné riešenie by spôsobilo kolaps, keby zostalo pôvodné riešenie s troma pruhmi a dvoma kolektormi,“ upozornil Kováčik.