Také niečo sa už roky nestalo. Spotrebitelia musia rátať, že ceny ovocia sa zvýšia o 7 až 15 percent oproti cenám z minuloročnej úrody.
To, čo sa odohralo v sadoch, vinohradoch, v rozkvitnutých lánoch repky olejnej, ale aj v čerstvo poschádzaných porastoch repy či slnečnice nemá obdobu. Mrazivý vzduch premenil kvety ovocných stromov, jahôd, alebo mladé výhonky viniča či repy na vysušené tabakové listy. Aj ovocinári, ktorí v sadoch pálili parafínové sviece, boli bezmocní. V okamihu, keď teplota vzduchu klesla pod mínus tri stupne, nedokázali už zabrániť zničeniu budúcich plodov. Mrazy miestami klesli pod mínus päť aj viac stupňov a zničili všetko, čo im prišlo do cesty.
Škody spôsobené mrazom ilustrovali ovocinári v sadoch spoločnosti Danubius Fruct, kde sa na mimoriadnom pracovnom rokovaní stretli predstavitelia roľníckej samosprávy s ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou. V jednom z najvyspelejších ovocinárskych podnikov na Slovensku zničili mrazy 40 percent úrody ovocia. Jahodám nepomohli ani špeciálne flisové fólie, ani stláčanie vzduchu vrtuľníkmi. Ako povedal ovocinár Jozef Vozár, aj v desiatich metroch obvykle teplejší vzduch bol mimoriadne studený.
Spotrebitelia musia rátať, že ceny ovocia sa zvýšia o 7 až 15 percent oproti cenám z minuloročnej úrody.
Na silný chlad platila iba protimrazová závlaha, tú však na Slovensku majú len dve ovocinárske spoločnosti, jedna v Dunajskej Lužnej a druhá v Dunajskej Strede, ale nie na celej výmere. Z hľadiska protimrazovej ochrany je to jediná dobrá správa – našiel sa spôsob, ako sa ubrániť, ale hneď sa vynorilo množstvo otáznikov. Treba mať poruke výdatné zdroje vody a úrady skúmajú, či treba v sadoch hĺbiť studne. Treba, veď voda rozptýlená do hmloviny sa vráti naspäť do pôdy, ale najmä ochráni úrodu.
Ovocinári minuli na ochranu presne jeden milión eur, ale utrpeli škody dovedna za takmer 16 miliónov eur. Niet takmer ovocného druhu, ktorý by mráz nepoškodil. Vinohradníkom vari s výnimkou východného Slovenska zostali len oči pre plač. Škody sú v rozsahu od 30 do 60 a miestami až 100 percent, najmä v mladých viniciach.
Základná otázka, ktorej čelila ministerka pôdohospodárstva, znela: Koľko zo škôd bude schopný kompenzovať štát? Ide o mimoriadnu udalosť, skutočne spôsobenú vyššou mocou a v nevídanom rozsahu. "Na rokovaní vlády budem informovať o pohrome, ale pokiaľ ide o odškodnenie, musíme si počkať na ich presnejšie vyčíslenie,“ povedal Gabriela Matečná a pripomenula, že výška kompenzácií bude závisieť aj od možností štátneho rozpočtu.
V súvislosti s veľkými škodami sa znova otvorila potreba rizikového fondu. Otázkou je, kto a akou mierou by mal doň prispievať. V zahraničí je trojzložkový, teda odvádzajú doň peniaze farmári, poisťovne aj štát. Táto jar by mala konečne všetkých posunúť k tomu, aby podobný fond malo aj Slovensko, pretože klimatické zmeny zvyšujú frekvenciu mrazov, sucha či záplav. A každému producentovi zdôraznila, že na poistení netreba šetriť.
Nižšia úroda ovocia prinesie rast jeho cien. Môže to byť v rozmedzí 7 až 15 percent. Vyššie by ceny nemali stúpať, pretože napríklad Poľsko, najväčšieho východoeurópskeho producenta jabĺk, mrazy obišli a sady tam teraz naplno kvitnú. Zato narobili veľké škody Rakúšanom, ale aj Francúzom a to otvára možno otázku kompenzácií aj na európskej úrovni. Rakúsko je podľa slovenskej ministerky Gabriely Matečnej pripravené otvoriť otázku kompenzácií z bruselských zdrojov. Slovensko ho v tomto smere podporí.