"Poškodenie mrazom je hlavne v lokalitách Trnava, Bratislava a Nitra,“ informovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá v súčasnosti sumarizuje výšku škôd v jednotlivých regiónoch.
Bratislavská regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora uviedla, že pre silné aprílové mrazy majú tamojší pestovatelia poškodený najmä vinič, kukuricu, repku, slnečnicu a ovocné sady. Výška škody v tomto regióne sa odhaduje na viac než milión eur.
V okrese Malacky a Senec poľnohospodári evidujú škody spôsobené mrazom pri skorých zemiakoch, slnečnici a kukurici. Postihnutých je takmer 30 % plôch. Z Galanty hlási regionálna komora škody na plodinách, ktoré v tamojšom regióne pestuje 16 podnikov. Cukrová repa je poškodená na 620 hektároch (poškodenie 100 %), kukurica na 540 hektároch (100%), lucerna na 310 hektároch (100 %), ovocné sady na 105 hektároch (100%), slnečnica na 570 hektároch (100 %), vinice na 196 hektároch (100%), repka na 310 hektároch (100 %) a zelenina na štyroch hektároch (100%). "Za okres Galanta odhadujeme škody vo výške 3,4 mil. eur,“ dodala SPPK.
V oblasti Komárna zasiahli mrazy najmä vinohrady. Pestovatelia odhadujú 20 až 30 % škody. Považská Bystrica uvádza výpadok príjmov pri mrazom spálenej repke vo výške 88 500 eur, pri cukrovej repe 38 500 eur. Región Trenčína vyčíslil škody vo výške 1,5 mil. eur. Región Nové Zámky v rámci monitoringu svojich členov hovorí o škodách najmä na viniči (238 tisíc eur), kukurici (1,77 mil. eur), slnečnici (22 tisíc eur), cukrovej repe (209 tisíc eur) a v špecializovanej rastlinnej výrobe odhaduje výpadok v príjmoch na úrovni takmer 250 tisíc eur.
Lučeneckí poľnohospodári predpokladajú škody na kukurici, repke ozimnej a ľane. Región Veľký Krtíš v rámci monitoringu mrazom postihnutých plodín uviedol straty v prípade štyroch podnikov. Tým mrazy poškodili 172 hektárov repky ozimnej (poškodenie 30 %), 200 hektárov kukurice na zrno (20 %), 350 hektárov slnečnice (30 %) a štyri hektáre viniča (15 %).
Aprílové mrazy postihli aj tých ovocinárov, ktorí pestujú ovocie určené na výrobu destilátov. Výkonný tajomník Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Július Forsthoffer naznačuje, že v tomto roku budú chýbať najmä slivky, jablká či hrušky. Práve výrobou slovenských destilátov sa pestovatelia a pálenice snažia znižovať pasívne saldo zahraničného obchodu v tejto oblasti. „Slovensko veľkú väčšinu destilátov musí dovážať,“ konštatoval Forsthoffer.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora plánuje v monitoringu škôd pokračovať aj v tomto týždni. „S ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielou Matečnou budeme hľadať možnosti ďalšieho postupu a prípadného odškodnenia,“ uzavrela hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.