Berlín a najnovšie aj Moskva začali čoraz častejšie tlačiť na Bratislavu, aby zmiernila tón. Slovensko si totiž na svoju stranu naklonilo viaceré krajiny EÚ aj samotnú Európsku komisiu. Plynová fraška, keď Nemecko novým plynovodom v rozpore s európskymi pravidlami ide zvýšiť závislosť EÚ od ruského plynu a navyše nerešpektuje protiruské sankcie za zabratie Krymu, by sa mohla ešte zastaviť. Aj preto najvyšší predstavitelia Gazpromu opakovane rokovali na Slovensku a podľa informácií Pravdy sa pripravuje aj ďalšia návšteva.
V Bratislave na plynárenskej konferencii Gazprom naliehal aj na Brusel. „Na stretnutí s predsedom predstavenstva Gazpromu Viktorom Zubkovom som mu predložil argumenty Európskej komisie voči plynovodu Nord Stream 2, na čo mi on reagoval ekonomickou výhodnosťou projektu,“ povedal podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Rusi vycítili, že kľúčovou krajinou v kritike výstavby nového plynovodu je v EÚ práve Slovensko. Vo februári tohto roka sa s premiérom Robertom Ficom stretol šéf Gazpromu, aby na neho osobne naliehal v otázke výstavby plynovodu po dne Baltického mora. Kritici na margo plynovodu hovoria o probléme bezpečnosti dodávok. Projekt má byť pokračovaním už existujúceho rusko-nemeckého prepojenia, ktorým sa majú presmerovať súčasné toky plynu do jedného zdroja. Súčasná prepravná trasa v tradičnom smere z východu na západ cez Ukrajinu by tak zanikla. Ukrajina by na tranzitných poplatkoch prišla o dve miliardy eur, Slovensko približne o 700 miliónov. Problém môže rozlúsknuť Európska komisia, ktorá pri posudzovaní projektu musí brať do úvahy princípy tretieho energetického balíčka.
„Plynovody na území EÚ a ich operátori musia spĺňať podmienky stanovené európskym právom, ako napríklad oddelenie operátora plynovodu a prepravcu plynu či nediskriminácia konkurenčných prepravcov. Taký operátor musí prejsť certifikačným procesom, v ktorom rozhoduje národný regulátor, pričom ten musí v najväčšej možnej miere zohľadniť aj stanovisko Európskej komisie,“ vysvetlil Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.
Keďže ide o legislatívu dvoch odlišných krajín, Európska komisia musí najprv nastaviť právny rámec, aby vyriešila kolíziu európskeho a ruského práva. Celú situáciu komplikuje najmä podmorská časť plynovodu, pre ktorú by podľa Šefčoviča mali platiť európske zákony. „Keďže však ani pri Nord Stream 1 ležiacom na dne Baltického mora nebol posudzovaný súlad s európskym právom, nie je vôbec zrejmé, či sa tak udeje pri jeho dvojčati Nord Stream 2. Tejto procedúre sa však už nevyhnú prípadné nadväzujúce plynovody vybudované na pevnine, ako to bolo aj v prípade projektov NEL a OPAL, ktorým bola udelená čiastočná výnimka z legislatívy EÚ,“ dodal Badida.
Kritici na margo plynovodu hovoria o probléme bezpečnosti dodávok. Projekt má byť pokračovaním už existujúceho rusko-nemeckého prepojenia, ktorým sa majú presmerovať súčasné toky plynu do jedného zdroja.
Plynovod bude posudzovať aj nemecký regulátor, rozhodnutie z jeho strany však ešte nebolo prijaté. Časť nemeckých politikov tvrdí, že ďalšie rozširovanie prepravných kapacít je možné pod podmienkou, že Ukrajina bude prepravovať určité objemy plynu aj po roku 2019. Ruská strana sa však nechystá Ukrajincom zmluvu predlžovať, hoci je krajina od príjmov z tranzitných poplatkov závislá. Dlhodobú zmluvu na prepravu plynu až do roku 2028 má síce s Rusmi aj Slovensko, tá však nemusí platiť v prípade mimoriadnych udalostí, akou by mohla byť práve vojna na Ukrajine a prípadné „náhodné“ udalosti na plynovode.
To, že lobing na Slovensko zo strany Nemecka a Ruska sa zintenzívňuje, môže mať aj ďalší rozmer. Je zatiaľ otázne, či Slovensko využije blížiace sa predsedníctvo v Rade EÚ na nastolenie otázky plynovodu Nord Stream 2. „Štáty EÚ by sa mali odosobniť od svojich osobných záujmov a sústrediť sa na potreby a riešenia, ktoré sú prospešné pre celú EÚ. Plánujeme sa však zamerať na posilnenie v oblasti bezpečnosti dodávok plynu,“ povedal k tomu Šefčovič.
Ako predsedajúca krajina chce však Slovensko zdôrazniť potrebu súčasného prepravného koridoru cez Ukrajinu. Kým Rusko tvrdí, že modernizácia existujúcej prepravnej trasy cez Ukrajinu by vyšla na 10 až 12 miliárd dolárov, odhad Svetovej banky je nižší, a to 3,5 až 5,5 miliardy dolárov. Myšlienku efektívne využívať existujúce plynárenské siete prechádzajúce cez Slovensko podčiarkol minulý týždeň v Bratislave aj podpredseda vlády SR pre investície Peter Pellegrini. „Aj preto budeme klásť dôraz na zachovanie prepravného koridoru plynu cez územie Ukrajiny. Cieľom slovenského predsedníctva je zásadným spôsobom prispieť k vytvoreniu a vybudovaniu bezpečnej a konkurencieschopnej Energetickej únie s výhľadovou klimatickou politikou,“ uviedol Pellegrini na Stredoeurópskom plynárenskom kongrese v Bratislave. Konferenciu organizoval Slovenský plynárenský a naftový zväz.
Vzhľadom na plynovod Nord Stream 2 panujú v Európe rôzne nálady. Proti projektu sa ostro vyhradzujú Slovensko a Ukrajina, ako aj ďalšie pobaltské štáty a krajiny V4. S plynovodom nesúhlasí až deväť krajín, ktoré adresovali svoje výhrady Európskej komisii. Na odpovedi komisia pracuje. V liste sa píše, že plynovod Nord Stream 2 nepredstavuje ideálne riešenie z pohľadu diverzifikácie trás, zdrojov ani dodávateľov. Ukazuje sa, že ak by sa projekt realizoval, preprava plynu z Ruska do Európy by sa v objeme až 80 percent koncentrovala na jedinú prepravnú cestu. EÚ sa pritom snaží znižovať svoju závislosť od ruského plynu, Rusko zase hovorí o orientácii smerom na trhy východnej Ázie.
Nord Stream 2 má byť čiastočnou náhradou za zrušený plynovod South Stream na dne Čierneho mora. Donedávna sa ako konkurencia k plynovodu Nord Stream skloňoval aj Turkish Stream, no jeho budúcnosť je vzhľadom na napäté vzťahy rusko-tureckej vlády otázna. Dobrou alternatívou pre východoeurópske regióny môže byť slovenský Eastring, ktorý má spojiť kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch s turecko-bulharskou hranicou. Eastring dostal podporu slovenskej vlády a rovnako sa ocitol na zozname prioritných projektov EÚ.