Po novom by mala verejná správa prestať hospodáriť s mínusom o rok neskôr. Podľa aktuálneho Programu stability Slovenska na roky 2016 až 2019, ktorý v piatok schválila vláda, by totiž v tomto roku mal schodok verejných financií dosiahnuť tak, ako bolo pôvodne plánované, 1,93 % hrubého domáceho produktu (HDP), v budúcom roku by mal deficit klesnúť na 1,29 %, v roku 2018 na 0,44 % a napokon v roku 2019 by malo Slovensko vykázať rozpočtový prebytok na úrovni 0,16 % HDP. Oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 sa tak navyšujú schodky o 0,9 percentuálneho bodu pre rok 2017 a o 0,4 percentuálneho bodu v roku 2018.
„Stanovené fiškálne ciele sú plne v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu a umožňujú financovanie investičných priorít novej vlády,“ píše sa v programe stability, ktorý bude vláda po schválení posielať na revíziu do Bruselu. Ministerstvo pritom priznáva, že dočasný charakter viacerých výdavkov a prognózovaný výber daní v scenári nezmenených politík umožňujú pokles deficitu v roku 2017 na 0,9 % HDP. Deficit však má byť o 0,4 % výkonu ekonomiky vyšší.
„Fiškálny priestor vo výške 0,4 % HDP bude v roku 2017 využitý predovšetkým na priority novej vlády v oblasti znižovania korporátnych daní a investičných výdavkov spojených s prípravou strategického priemyselného parku pri Nitre a bratislavského obchvatu D4/R7," píše sa v materiáli.
V nasledujúcich dvoch rokoch už budú na dosiahnutie stanovených cieľov nevyhnutné dodatočné konsolidačné opatrenia. V roku 2018 vo výške 0,2 % HDP a v roku 2019 na úrovni 0,3 % HDP. Výdavky na vládne priority by pritom podľa ministerstva financií mali byť financované „pomalým rastom mzdových nákladov, vyššou efektívnosťou výdavkov vďaka ich revízií a pokračujúcim efektívnejším výberom daní.“ Súčasťou týchto opatrení má byť aj projekt zameraný na zlepšenie hodnoty za peniaze, teda hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov. V tomto roku sa má týkať zdravotníctva, dopravy a informatizácie verejnej správy.
Naplnenie uvedeného strednodobého rozpočtového plánu by podľa rezortu financií umožnilo pokles hrubého dlhu verejnej správy v horizonte prognózy pod 50 % hrubého domáceho produktu. Do roku 2017 by pritom mala zostať úroveň verejného dlhu bez výraznejších zmien pod hranicou 53 % HDP. Výraznejšie znižovanie dlhu možno podľa ministerstva očakávať od roku 2018.
„Vzhľadom na predpokladaný rýchlejší rast ekonomiky, oživenie rastu cien a očakávaný prebytok hospodárenia verejnej správy, bude dlh v roku 2019 smerovať pod najnižšie sankčné pásmo daného roku vo výške 48 % HDP,“ tvrdí ministerstvo.
Minister financií Peter Kažimír pripúšťa, že tieto ciele sa ešte môžu upravovať. Aktuálny program stability podľa neho vychádza viac-menej z matematických prepočtov. "Ja nechcem v danom momente povedať, že tieto ciele sú úplne definitívne a zakliate, je to proste pohyblivý cieľ. Samozrejme každý rok nás môžete konfrontovať s týmito cieľmi. To je úplne normálne a legitímne,“ vyhlásil v piatok po schválení programu stability vládou.
Pre samotný rok 2016 pritom kabinet ponecháva v pláne schváleným rozpočtom stanovený schodok verejných financií na úrovni 1,93 % HDP. A to aj napriek tomu, že vlaňajší rozpočtovaný deficit na úrovni 2,49 % HDP sme napokon podľa notifikácie Eurostatu prekročili o takmer 0,5 percentuálneho bodu.
Ministerstvo však priznáva, že podľa priebežného monitoringu vývoja hospodárenia verejnej správy to zatiaľ vyzerá, že aj tohtoročný schodok by bol oproti rozpočtu o niečo vyšší. Po zohľadnení negatívnych rizík vyplývajúcich z kľúčových vládnych investícií, by deficit mohol dosiahnuť 2,13 % HDP. „K naplneniu pôvodného rozpočtového cieľa môžu prispieť vyššie daňové a odvodové príjmy z pokračujúce efektívnosti výberu, ako aj aktívne riadenie výdavkov, ktoré má vláda k dispozícii,“ píše rezort financií.
Vládny kabinet v piatok schválil aj druhý materiál, ktorý poputuje na revíziu do Bruselu a to Národný program reforiem na rok 2016. Vo fiškálnej a daňovej oblasti sa v programe reforiem len kopírujú tézy z programového vyhlásenia vlády, že sa znížia korporátne dane, zmení sa zdaňovanie nehnuteľností, zrušia sa daňové licencie, zvýši sa limit na paušálne výdavky pre živnostníkov, či prehodnotí sa legislatíva s cieľom podporiť investície.
Rovnako v ďalších oblastiach Národný program reforiem hovorí už o avizovaných cieľoch. Napríklad v rezorte zdravotníctva je to zavedenie DRG, systému e-Health, v sociálnej oblasti sú to zmeny v dôchodkovom systéme, či v spravodlivosti protischránkový zákon.