Slováci pri raste platov volia úspory pred míňaním

Čitateľka Pravdy Oľga Hajduková z Vranova nad Topľou sa nedávno zamestnala v jednej z michalovských fabrík na východe Slovenska. Prvé tri mesiace skúšobnej doby bude poberať plat zhruba o 30 eur vyšší, ako je minimálna mzda na Slovensku, ktorá je od januára tohto roka na úrovni 405 eur v hrubom.

29.04.2016 16:00
debata (8)
zväčšiť Foto: SHUTTERSTOCK, Pravda, TATRABANKA
infografika, spotreba, domácnosti

Neskôr má od zamestnávateľa prisľúbené príplatky, no jej čistá mzda nepresiahne ani potom 500 eur mesačne. Oľga nepatrí k tým Slovákom, ktorým sa za posledné roky plat zvyšoval. V predošlej práci zarábala približne rovnako ako teraz. „Chodím na zmeny, ťahám 12-hodinovky. Robila som podobnú prácu aj u bývalého zamestnávateľa, kým nezačali mať vo firme problémy a neprepustili ma. Príjmy našej domácnosti sa za posledné obdobie nezvyšovali, trošku nám stúpli výdavky. Ale šetríme,“ povedala pani Oľga.

Zdá sa, že domácnosti sú ochotné zvyšovať svoju spotrebu konštantným pomalým tempom a každé euro zarobené nad očakávania radšej ušetria.
Juraj Valachy, analytik Tatra banky

V podobnej situácii je aktuálne množstvo Slovákov, ktorí po roku 2009 len veľmi opatrne zvyšujú výdavky. A to napriek tomu, že od roku 2014 sa podľa štatistík mzdy aj zamestnanosť stále zvyšujú slušným tempom. „Zdá sa, že domácnosti sú ochotné zvyšovať svoju spotrebu konštantným pomalým tempom a každé euro zarobené nad očakávania radšej ušetria,“ povedal analytik Juraj Valachy z Tatra banky. Úspory Slovákov tak naďalej stúpajú, a to aj napriek tomu, že by ich od sporenia mali odrádzať napríklad aktuálne nulové sadzby na vkladové produkty.

Európska centrálna banka sa snaží nulovými sadzbami motivovať zárobky kompletne míňať, a nie šetriť. Slovenské domácnosti sú však v tomto smere konzervatívne. „Keď si odstojíte v robote 12 hodín za strojom a príde vám po mesiaci minimálna mzda, inak si tie peniaze vážite. Niekedy sa mi ani nechce ísť do roboty, som unavená a ani poriadne peniaze za to nemám. Robotu si vážim, u nás sa zháňa stále ťažko. Čo zarobím, si však dobre rozmyslím, na čo miniem, a či tú vec vôbec potrebujem,“ povedala pani Oľga.

Krízu nosíme v hlave

Miera úspor sa určuje ako podiel medzi úsporami a disponibilným príjmom. Podľa analytikov pri pohľade na vývoj miery úspor na Slovensku možno konštatovať, že šok z krízového roku 2009 nosia ľudia stále vo svojich hlavách. „Je prirodzené, že v časoch recesie a veľkej neistoty domácnosti váhajú s nákupom tovarov dlhodobej spotreby či služieb ako rekreácie a reštaurácie. Po odznení šoku v roku 2009 sa miera úspor postupne vrátila nižšie, no od roku 2012 postupne rastie. Ostatne zverejnené číslo za štvrtý kvartál 2015 v podstate znamená rekordne vysokú mieru úspor na úrovni 10,4 percenta (z disponibilného príjmu). Je to hodnota, aká sa dosahovala na vrchole krízy,“ poznamenal Valachy.

Situácia v ekonomike sa však zlepšuje, ďalšia kríza podobná tej z roku 2009, ktorá vyvolala veľké šoky na trhoch, sa neočakáva. Slovenská ekonomika v závere vlaňajška rástla o 4,2 percenta a miera nezamestnanosti za posledné štyri roky klesla zo 14 na 10 percent. Od roku 2014 sa tempo rastu kompenzácií zamestnancov (rast miezd + zamestnanosti) zvyšuje v štvrtom kvartáli  2015 dosiahlo rast 6,9 percent. Je to tempo, ktoré sa pomaly približuje k predkrízovým úrovniam.

Do karát zamestnaným hrá momentálne aj fakt, že spotrebiteľské ceny nerastú. Po 0,3-percentnom prepade cien v roku 2015 by mala inflácia aj v tomto roku dosiahnuť iba 0,3 percenta. Rýchlejší rast cien o 1,7 percenta sa očakáva až v roku 2017. Inými slovami, kým platy rastú, ceny v obchodoch nie. Výrazný podiel má na tom napríklad už viac ako rok klesajúca cena ropy na svetových komoditných trhoch, ktorá zlacňovala tankovanie slovenským motoristom, ako aj celkové výdavky v doprave. Lacnel aj plyn či elektrina. Obe položky by mali aj v tomto roku klesať ďalej. „Na Slovensku sa v poslednom roku ceny vôbec nezvyšovali. Životné náklady mierne klesali, zatiaľ čo mzdy rástli. Aj keby tento rok ceny mierne rástli, tak mzdy rozhodne budú stúpať rýchlejšie. Niet sa tak čoho báť,“ tvrdí analytik Home Credit Michal Kozub.

Slováci si doprajú oddych

Mnohí Slováci však stále žijú od výplaty k výplate. Podľa údajov Štatistického úradu míňajú slovenské domácnosti najviac na bývanie, teda energie, a to až viac ako 26 percent z ich celkových výdavkov. Necelých 19 percent ide na potraviny a nápoje a okolo 10 percent na dopravu. Analytici poukazujú na to, že slovenské domácnosti vlani najviac zvyšovali svoje výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje.

„Pravdepodobne dávajú prednosť kvalitnejším, no drahším potravinám. V tesnom závese rástli výdavky na rekreáciu a kultúru. Pomyselné tretie miesto patrí výdavkom v kategórií rozličné tovary a služby,“ hovorí Valachy. Tieto tri kategórie tovarov mali najvyšší rast aj v roku 2014. V tomto a budúcom roku sa očakáva, že rast príjmov a zamestnanosti bude viesť k citeľnému nárastu spotreby najmä v sektore služieb. Výdavky na potraviny či spotrebné tovary by mali rásť len podpriemerne. Posledné štatistiky za maloobchodné tržby z februára tohto roka, ktoré uvádza Štatistický úrad, potvrdzujú tento trend.

„Stále platí, že slovenské domácnosti sú odvážnejšie v ostatných zložkách spotreby, napríklad pri realizácií dlhodobejších väčších investícií ako napríklad kúpa nového auta, relatívne úspešnú zimnú sezónu majú za sebou aj slovenskí hotelieri. Tržby z predaja a údržby áut vo februári ďalej dynamicky rástli a v medziročnom porovnaní boli vyššie o rekordných 25,4 percenta,“ komentuje analytik UnicreditBank Ľubomír Koršňák. Tržby zo samotného predaja áut rástli dokonca až o 33,8 percenta. Rekordný rast tržieb vykázali aj slovenské hotely – medziročne až o 15,4 percenta, čo je najrýchlejší rast od decembra 2007. „V úhrne teda tržby z maloobchodu, predaja a údržby áut a tržby hotelov a reštaurácií stále relatívne dynamicky rástli, keď podľa našich prepočtov vo februári vzrástli o 0,7 percenta (sezónne očistené), pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila až na osem percent,“ doplnil Koršňák.

Podľa šéfa Rady pre Rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka by mala spotreba domácností v tomto roku zabezpečiť polovicu nárastu hrubého domáceho produktu. „Očakáva sa rast spotreby domácností na úrovni 3,3 percenta s ďalším pozitívnym rizikom voči prognóze. Rýchlejší pokles nezamestnanosti ako očakávaný tento trend len podporí,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Šramko.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #mzda #plat #minimálna mzda #úspory #priemerná mzda