Gazprom sa snaží získať sympatie stredoeurópskych krajín, ktoré s rozširovaním prepravných kapacít plynovodu nesúhlasia. Proti projektu sa dlhodobo ostro vyhradzuje aj Slovensko.
Podľa predsedu predstavenstva Gazpromu Viktora Zubkova by mohol Nord Stream 2 urýchliť vytvorenie jednotného vnútorného energetického trhu v EÚ, vrátane trhu v strednej Európe. Pobaltské štáty a krajiny V4 však poukazujú na protieurópsky zámer projektu, ktorého cieľom je nahradiť súčasnú prepravnú trasu cez Ukrajinu. Toky nového plynovodu, ktorý začína v Rusku a pokračuje po dne Baltického mora, by končili v Nemecku, odkiaľ by boli ďalej rozvážané do ostatných krajín EÚ. Kým Rusi hovoria o neprimeranej politizácii projektu, ukrajinský Naftogaz kritizuje snahy Gazpromu o odstavenie Ukrajiny.
„Nord Stream 2 považujeme za politicky motivovaný projekt, ktorého cieľom je, aby východná Európa platila viac za plyn a výnosy z tranzitu suroviny boli nižšie. Ak by bolo možné Slovensko vyšachovať, pre Ukrajinu by to malo fatálne dopady,“ povedal Jurij Vitrenko z ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Naftogaz na Stredoeurópskom plynárenskom kongrese v Bratislave. Konferenciu organizoval Slovenský plynárenský a naftový zväz.
V prípade vybudovania nového plynovodu by sa súčasné toky plynu presmerovali do jedného zdroja, čo podľa analytikov predstavuje problém s bezpečnosťou dodávok. Zámerom energetickej únie je totiž diverzifikácia trás a zdrojov a tiež znižovanie závislosti od ruského plynu. Okrem toho nie je ďalšie rozširovanie plynovodu Nord Stream 1 potrebné, keďže súčasné prepravné kapacity nie sú využívané naplno.
Rusi a Ukrajinci si povedali svoje
„Opozičný hlas viacerých regiónov k tomuto projektu je dôkazom jeho čitateľných negatív. Podľa nášho názoru by všetky nové projekty mali byť v súlade s princípmi európskej energetickej politiky a prispievať k zvyšovaniu energetickej bezpečnosti, ako aj zachovať súlad s legislatívou EÚ. Pre Slovensko je z hľadiska prepravných trás absolútnou prioritou zachovanie prepravného koridoru plynu cez Ukrajinu,“ vyjadril sa minister hospodárstva Peter Žiga.
Podľa Zubkova sú riešením v oblasti spoľahlivosti dodávok plynu dlhodobé kontrakty s krajinami. Rusko sa však netají tým, že Ukrajine, ktorej sa končí tranzitná zmluva v roku 2019, neplánuje dohodu opäť obnoviť. Pre krajinu poznačenú vojnou, ktorá je závislá od poplatkov za prepravu plynu, by to znamenalo stratu vo výške 2 miliardy eur ročne. Dlhodobú zmluvu na prepravu plynu až do roku 2028 má síce s Rusmi aj Slovensko, tá však nemusí platiť v prípade mimoriadnych udalostí, akou by mohla byť práve vojna na Ukrajine.
„Rusko chce v oblasti dodávok plynu do EÚ zostať serióznym partnerom a spoľahlivým dodávateľom. Ukrajina však predstavuje vážne riziko v zásobovaní Európy plynom,“ uviedol na konferencii Viktor Zubkov. Dodal, že Gazprom sa chce v budúcnosti sústreďovať na diverzifikáciu smerom na ázijské trhy.
Gazprom obhajuje nový plynovod poklesom domácej ťažby plynu a rastúcou spotrebou plynu v EÚ. Podľa Zubkova sa v dlhodobejšom horizonte nerysujú ani žiadne iné alternatívy voči ruskému plynu, keďže Európa naráža na problémy spojené s realizáciou vlastných projektov. Klasický zemný plyn nenahradí podľa neho ani skvapalnený LNG, ktorý je síce dobrou, ale finančne náročnou voľbou.
„Na adresu plynovodu Nord Stream 2 odzneli výhražné signály v podobe politicky motivovaných útokov. Pravda však je, že existujúci plynovod Nord Stream, ktorý má najrozvinutejšiu infraštruktúru, posilnil integráciu v rámci krajín V4,“ pokračoval Zubkov.
Nord Stream 2 rozdeľuje Európu
Plynovod Nord Stream 2 rozdeľuje od ohlásenia projektu Európu na dva tábory. Kým Nemci a Rusi vnímajú projekt v čisto komerčnej rovine, pobaltské štáty a krajiny V4 sformulovali svoje námietky už v dvoch listoch adresovaných Európskej komisii. Proti projektu sa postavilo na čele so Slovenskom aj Chorvátsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. Po prvotných okľukách sa pod list podpísalo aj Česko. O diskusiu sa usilovalo Slovensko aj na decembrovom summite v Bruseli, no nemecká kancelárka Angela Merkelová zmietla tému plynovodu zo stola. Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič vyzdvihol význam blížiaceho sa predsedníctva Slovenska v Rade EÚ ako dobrú príležitosť na opätovné otvorenie otázky tranzitnej ukrajinskej trasy.
„Nord Stream 2 vnímam ako projekt, ktorý môže ohroziť bezpečnosť prepravy plynu. Hoci je prezentovaný ako čisto komerčná záležitosť, nepoznám žiadny projekt, o ktorom by sa toľko diskutovalo na všetkých úrovniach,“ myslí si Šefčovič.
Ambíciu konkurovať Nord Streamu mal donedávna plynovod Turkish Stream, ktorý má byť náhradou za zrušený projekt South Stream na dne Čierneho mora. Pre vyostrené rusko-turecké vzťahy kvôli zostrelenému ruskému lietadlu je však jeho budúcnosť otázna. Dobrou alternatívou by mohol byť plynovod Eastring, ktorý má v pláne spojiť kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch s Tureckom. Slovenský projekt, ktorý sa ocitol v rámci energetickej politiky ako jedna z priorít novej vlády, je dobrým riešením pre východoeurópske regióny.
"V energetickej politike, ako súčasti hospodárskej politiky, vláda považuje za svoj hlavný cieľ vyvážený prístup medzi jej troma piliermi – bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti. V riešeniach energetickej bezpečnosti bude klásť dôraz na udržanie vyváženého energetického mixu a zvyšovanie bezpečnosti dodávok plynu a ropy,“ povedal na plynárenskej konferencii podpredseda vlády SR pre investície Peter Pellegrini.