Slovenské hydinárne upozorňujú, že jedálne a reštaurácie by mali písomne informovať o pôvode kuraťa. Mohol by sa tým zmeniť stav, keď pri nákupoch víťazia mrazené poľské či brazílske kurčatá, ktoré sa nevyhli viacerých škandálom a spochybňovaná je aj kvalita daného mäsa.
Problémom je aj to, že dodávatelia musia s hydinou ponúkať aj mrazenú zeleninu či ryby, čo je nevýhoda pre domácich hydinárov. Ministerstvo pôdohospodárstva už odporučilo túto podmienku zrušiť. Dôležití v tejto situácii tak môžu byť samotní rodičia, ktorí by sa mali pýtať v školách a škôlkach na pôvod mäsa. Školy by zase svoju kuchyňu založenú na domácich surovinách mohli prezentovať ako jednu z výhod na získanie študentov, za ktorých dostávajú od štátu peniaze.
Vlaňajší škandál, keď salmonelovú poľskú hydinu predával slovenský dodávateľ, poukázal aj na to, že pri zisťovaní pôvodu mäsa treba byť dôsledný. „Veľký problém je v tom, že slovenský dodávateľ automaticky nezaručuje predaj slovenskej hydiny, ale v skutočnosti môže ísť len o mäso prebalené na Slovensku,“ upozornil Daniel Molnár z Únie hydinárov Slovenska. V domácej ekonomike totiž pôsobia len traja spracovatelia hydiny a ďalších 46 spoločností sa orientuje len na prebaľovanie a rozrábanie mäsa.
Ministerstvo pôdohospodárstva načrtlo podporu domácich výrobcov v dokumente Zásady pre zvýšenie bezpečnosti a kvality nakupovaných surovín pre hromadné stravovanie. „Je dôležité pri zadávaní predmetu verejného obstarávania nekombinovať navzájom nepríbuzné skupiny potravín napríklad mäso, spracovanú zeleninu alebo ovocie a mliečne výrobky. Kombináciou takto nezlučiteľných skupín môže dôjsť k vylúčeniu výrobcov týchto produktov, nakoľko tí nemusia byť schopní dodať všetky požadované skupiny,“ píše sa v dokumente. Podľa únie práve nabehnutie tohto dokumentu v praxi zabezpečí viac slovenského mäsa v školských jedálňach.
Slovenská hydina má minimum škandálov
Aktuálne podľa zistení ministerstva pôdohospodárstva 80 percent verejných obstarávaní na potraviny realizujú vedúce školských jedálni a 20 percent je na pleciach samospráv. Väčšina vedúcich školských jedální pritom otvorene preferuje slovenské mäso pred hydinou dovezenou zo zahraničia. Prieskumy o tom, čo je na tanieroch detí, však hovoria, že väčšinou sú to aj tak poľské kurence.
Oproti tomu situácia priamo v obchodoch, kde si ľudia prečítajú pôvod tovaru, je iná. Štyria z desiatich Slovákov siahnu v regáloch obchodov po kurčati vychovanom na Slovensku. Na rozdiel od mäsa dovezeného zo zahraničia má totiž domáca hydina len minimum potravinových škandálov. Slovenskému kuraciemu mäsu sa úspešne vyhýbajú problémy s látkami spôsobujúcimi rednutie kostí, rakovinu a vďaka chladeniu vzduchom neobsahuje ani veľké množstvo vody. Aj dlhoročné skúseností slovenských inšpektorov potvrdzujú kvalitu slovenského mäsa.
„My priamo neporovnávame rozdiel v kvalite domáceho a zahraničného mäsa. Môžem len konštatovať, že väčšinou odhalíme nesplnené normy pri zahraničnom mäse a čo sa týka slovenskej hydiny, je nedostatkov len minimum,“ uviedol Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Práve pre vyššiu kvalitu čoraz viac ľudí začína preferovať slovenskú hydinu. Paradoxne, ak si rodina priplatí a vyberie sa na nedeľný obed do reštaurácie, s veľkou pravdepodobnosťou namiesto slovenskej hydiny dostane rezeň z kurčaťa vykŕmeného v Brazílii alebo Poľsku.
„Podiel slovenskej hydiny na celkovom predaji v domácich obchodoch sa pohybuje v rozmedzí 38 až 53 percent. Výrazne menší, len 18-percentný podiel má domáca hydina na obedoch podávaných v školských stravovacích zariadeniach a najmenej, len 10 percent dosahujeme v slovenských reštauráciách,“ zhodnotil Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska. Zmenu vidí v presadení povinného zobrazovania pôvodu mäsa nielen v obchodoch s potravinami, ale aj v reštauráciách. Takéto opatrenie malo začať platiť už v apríli 2015, ale nakoniec sa v praxi zákazník pôvod konzumovaného mäsa dozvie, len ak sa na to iniciatívne spýta čašníkov.
„Zavedenie povinného zverejňovania pôvodu mäsa spôsobí reštauráciám veľkú byrokratickú záťaž. Ak by si takúto zmenu presadili hydinári, určite by sa o to isté snažili zeleninári, pekári a jedálne lístky by sa nakoniec zmenili na brožúry. Jedno jedlo je totiž pripravované aj z 10 rôznych surovín,“ povedal Marek Harbuľák, generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií. Navyše podľa neho traja slovenskí chovatelia hydiny v praxi ani nejavia veľký záujem o dodávanie mäsa priamo do reštaurácií. „Snažili sme sa sprostredkovať prezentáciu domácich chovateľov hydiny pred našimi členmi a celé to padlo práve na nezáujme chovateľov,“ pokračoval Harbuľák.
Reštaurácie láka viac lacné zahraničné mäso
Pre veľkých producentov mäsa totiž vraj nie je zaujímavé dodávať pravidelne pár kureniec malým slovenským reštauráciám. Navyše pri pravidelnom zásobovaní reštaurácií je potrebné zvládnuť aj náročnú logistiku spočívajúcu v rýchlom dodaní požadovaného množstva mäsa. Preto v praxi vyhrávajú sprostredkovatelia nakupujúci voľné mäso z celej Európskej únie. „Či sa to niekomu páči, alebo nie, hlavným dôvodom nakupovania zahraničného mäsa je výrazne nižšia cena. Kilo kvalitných kuracích rezňov zo sliepok vychovaných na Slovensku stojí v rozmedzí 5 až 6 eur. Lacnejšie a menej kvalitné mäso zo zahraničia reštaurácie vyjde na 2 až 3 eura za kilo,“ uviedol Molnár. Menej kvalitné mäso zo zahraničia býva napríklad chladené vodou na rozdiel od vzduchom chladeného slovenského mäsa. Navyše v hydinovom mäse z Poľskej republiky sa minulý rok objavili napríklad polyfosfáty spôsobujúce zadržiavanie vody. Tie okrem scvrknutia mäsa na panvici spôsobujú aj rednutie ľudských kostí. Ďalší veľký potravinový škandál sa týkal poľských vajec s príliš veľkým obsahom dioxínu, ktorý znižuje imunitu, plodnosť a celkovo škodí zdraviu človeka.
„Nemyslím si, že na jednotnom trhu Európskej únie môže mať mäso zo zahraničia horšiu kvalitu ako to slovenské. Jednotné normy platia pre všetkých a v tomto prípade je hlavne na zákazníkovi, aké mäso si vyberie. Už dnes nie je problém spýtať sa v reštaurácií na pôvod mäsa a čoraz viac stravovacích zariadení začína byť úspešných práve vďaka predaju lokálnych potravín. My sa teda určite nebránime kampani na podporu slovenskej hydiny,“ uviedol Harbuľák.
Pravda je, že Štátna veterinárna a potravinová správa koncom januára objavila salmonelu aj v kurčati od spoločnosti Hyza, ktorá však argumentovala, že pochybenie nebolo na jej strane. Napriek tomu ide o ojedinelý škandál a pri hydine vychovanej v krajine pod Tatrami zabezpečujú domáci inšpektori prísnu kontrolu vajec, kurčiat aj sliepok. Napríklad dozeranie na výkrm sliepok zabezpečuje, že na Slovensku nehrozí prikrmovanie kurčiat rôznymi typmi rastových hormónov, ktoré vďaka zníženiu nákladov na chov stoja za produkciou lacného kuracieho mäsa v Európskej únii.
Brusel hrozí sankciami
Pre silnú podporu štátu sa na Slovensku vo veľkom predávajú domáce potraviny. Podľa informácií ministerstva pôdohospodárstva dosiahol v 2. polroku 2015 podiel domácich potravín úroveň 62,5 percenta. Za úspechom stoja podľa ministerstva aj tabule zobrazujúce podiel domácich potravín v každom obchode. Takáto tvrdá propagácia domácich produktov sa nepáči úradníkom v Bruseli, ktorí pre tabule hrozia Slovensku žalobou na Súdnom dvore v Luxemburgu. Lídrom v tejto štatistike je Francúzsko, ktorého obyvatelia nakupujú až 82 percent domácich potravín, ale viac ako 80 percent svojich potravín nakupujú aj Poliaci a Česi sa zastavili na 71-percentnom podiele nákupu domácich potravín.