Napríklad na Kysuciach sa pre 15 obcí vybudovali kanalizácie a vodovody za 100 miliónov eur. Nezvážil sa lacnejší variant s domovými čistiarňami odpadových vôd, kde jedna malá čistiareň vyjde asi na 1500 eur na jeden rodinný dom.
Slovensko podľahlo tlaku z Bruselu a prijalo záväzok do roku 2015 odkanalizovať všetky aglomerácie, ktoré majú nad 2 000 obyvateľov. Regulačný úrad roky upozorňoval, že obrovské investície nebudú vykompenzované príjmami za stočné od nových odberateľov.
„Bolo prijaté nesprávne politické rozhodnutie a teraz sme nútení tento účet zaplatiť v cene vodného a stočného. Bohužiaľ, predpokladáme, že ceny vody pôjdu od budúceho roka hore,“ uviedol pre Pravdu predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík.
Podľa štatistík Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), ktorá je členom Asociácie vodárenských spoločností, je v súčasnosti na verejnú kanalizáciu pripojených 64 percent obyvateľov Slovenska. V miere napájania sú však medzi jednotlivými regiónmi značné rozdiely. „Na okresnej úrovni je najnepriaznivejšia situácia v okresoch Námestovo, Komárno, Košice-okolie a Trebišov, kde je podiel obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu na úrovni približne 30 percent,“ vyjadril sa Ján Pálffy, vedúci oddelenia PR a marketingu z BVS.
Aby sa situácia v obciach zlepšila, Slovensko prijalo nariadenie odkanalizovať všetky obce, ktoré majú viac ako 2 000 obyvateľov. Holjenčík však tvrdí, že Slovensko sa zaviazalo k niečomu, čo nepotrebuje až v takom rozsahu, ako sa prezentovalo. „Odkanalizovanie je potrebné len v prípadoch, kde máme stopercentnú záruku, že sa nám odberateľ pripojí. Možno by bolo vhodnejšie, aby sa odberateľ zaviazal, že sa skutočne pripojí, pod hrozbou pokuty,“ myslí si Holjenčík.
Povinnosť len pre nové stavby
Zo zákona vyplýva, že ak sa v obci postaví kanalizácia, majitelia nových domov majú povinnosť sa na ňu napojiť. Súčasne však zákon nemôže platiť retroaktívne, čo znamená, že na novovybudovanú kanalizáciu sa musia napojiť až nové stavby. Pri jestvujúcich stavbách môžu obyvatelia naďalej používať žumpy, prípadne domáce čistiarne. Aby sa peniaze na kanalizáciu nezakopali do zeme, odporúča sa s obyvateľmi predbežne uzatvárať zmluvy o budúcej zmluve. "Pretože ak je napríklad projekt financovaný z eurofondov a ľudia sa nenapoja v dostatočnom počte, vzniká problematická situácia,“ spresnil Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska.
Odkanalizovanie je potrebné len v prípadoch, kde máme stopercentnú záruku, že sa nám odberateľ pripojí.Jozef Holjenčík, predseda regulačného úradu
S podobným problémom zápasili pár rokov dozadu aj horné Kysuce. Projekt dodávky pitnej vody a odkanalizovania pre 15 obcí vyšiel na 100 miliónov eur, z ktorých Európska únia prefinancovala až tri štvrtiny. Podľa údajov, ktoré poskytli Severoslovenské vodárne a kanalizácie (SEVAK), je dnes v rámci všetkých regiónov, kde SEVAK pôsobí, na verejnú kanalizáciu pripojených 57,6 percenta obyvateľov. K 31.12.2015 bolo pripojených v rámci stavby „Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie Horných Kysúc“ na verejnú kanalizáciu viac ako 70 percent nehnuteľností z projektovaného rozsahu stavby. V prípade, ak vodárne nezískajú do verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete dosť ľudí, hrozí, že budú musieť vrátiť poskytnuté zdroje z EÚ. O problematických obciach však vodárne odmietajú hovoriť. "Tieto informácie vám neposkytneme, pretože systematicky vyvíjame úsilie smerom k týmto obciam k vyššej napojenosti a ich prezentácia by bola kontraproduktívna,“ povedal riaditeľ kancelárie predstavenstva SEVAK Jozef Vrábel.
Cena je 2,30 eura za kubík
Kým niektorým ľuďom chýbajú peniaze na vybudovanie prípojky, iní majú problém so stočným. Investícia do prípojky od vybudovanej kanalizačnej siete predstavuje v hrubom odhade pre majiteľa nehnuteľnosti náklady okolo 1 000 eur aj viac. Priemerné vodné a stočné na Slovensku ostalo tento rok na úrovni asi 2,30 eura/kubík. Ide o cenu za dodávku tisíc litrov pitnej vody, a zároveň odvedenie rovnakého množstva znečistenej vody. Kysučania sa však postupne do siete pripájajú.
"Ľudia musia navyše platiť vodné a stočné, čiže náklady na život sa im zvyšujú. Každý to určitým spôsobom časovo naťahoval, no za ten čas ich úrady naháňajú a nepovoľujú nové stavby bez toho, aby sa napojili na kanalizáciu. V prípade, ak majú domy žumpu, musia doložiť, ako často ju čerpajú, čo vyjde koniec koncov drahšie, ako keď sa pripoja,“ tvrdí Martin Pavlík, starosta hornokysuckej obce Makov.
Jedna obec zamorí celú rieku
Menšie obce, ktoré nedosiahnu na eurofondy, sa musia spoliehať na regionálne programy ministerstva životného prostredia. Z vlastných zdrojov však obec verejný vodovod ani kanalizačnú sieť nepostaví. Riešením pre menšie dediny by mohla byť napríklad úprava vodného zákona, ktorý by prísnejšie sankcionoval obyvateľov, ktorí vypúšťajú splašky bez čistenia. Podobne sa to rieši už v susednom Česku, u nás sa s tým zatiaľ nič nerobí.
"Koncepčne to nie je dobre nastavené, pretože z pohľadu noriem to nesleduje plnenie cieľov, ktoré boli definované. Veľké mesto môže na ČOV čistiť odpadové vody s účinnosťou aj nad 96 percent, ale ak sa v povodí nachádzajú menšie obce, ktoré vypúšťajú odpadové vody do rieky bez čistenia, tak rieka čistá nebude,“ pokračuje Peter Ďuroška, investičný riaditeľ Podtatranskej vodárenskej spoločnosti.
Pri Martine sa nízky záujem ľudí neočakáva
S odkanalizovaním obcí sa pokračuje aj v ostatných slovenských regiónoch. Aby sa investícia vyplatila, obce sa združujú, keďže v menších dedinách nie je kanalizácia hospodársky efektívnym riešením. Podobne uvažovali aj starostovia turčianskych obcí Príbovce, Valča, Rakovo a Benice, ktoré majú kanalizáciu za 400 miliónov korún (približne 13 miliónov eur).
Obciam sa podarilo získať dotáciu vo výške 95 percent zo štátneho a z európskeho rozpočtu. Zvyšných päť percent akcií vlastní Turčianska vodárenská spoločnosť. Na kanalizáciu sa majú obce začať pripájať v druhej polovici tohto roka, keď bude stavba skolaudovaná. Starosta Príboviec (okres Martin) sa o nízky záujem občanov neobáva.
Na východe slušná, 78-percentá, napojiteľnosť
"Nálada v dedine sa zlepšuje a dnes možno traja ľudia v obci nechcú kanalizačnú prípojku. Okrem toho Európska únia netlačí na dediny, ale na štát. A keď štát urobil záväzok, nech hľadá cestu, ako ho splniť. Myslím si, že to nemá byť na pleciach starostov, ktorým ledva stačia peniaze na chod obce,“ uviedol Jaroslav Brzák, starosta Príboviec.
Novú kanalizáciu uviedli tento rok do prevádzky aj v obciach Krásnovce a Šamudovce (okres Michalovce). Projekt, ktorý finančne podporila EÚ, si vyžiadal investíciu vo výške 3,9 milióna eur. Podľa starostu Krásnoviec sa obyvatelia napájajú priebežne. "Prv ako sme šli do akcie, sme robili v obci prieskum a s obyvateľmi sme uzatvárali zmluvu o budúcej zmluve. Ľudia sa vyjadrovali, či chcú kanalizáciu, pričom vtedy to vychádzalo cez 80 percent. Samozrejme, že v dedine sa našli aj spiatočníci, ktorí uprednostňovali malé čističky, ale svoj názor nakoniec zmenili,“ povedal starosta Krásnoviec Tibor Kostovčík.
"Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) dosahuje 78-percentnú napojenosť obyvateľov na verejné kanalizácie, ktoré boli vybudované a zrekonštruované z prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu. V lokalitách, kde je vybudovaná verejná kanalizácia, považuje za efektívnejšie a ekologickejšie riešenie využívanie verejnej kanalizácie na odvádzanie odpadových vôd,“ uzatvára Adriana Marušinová, PR zástupkyňa VVS.