Pred niekoľkými týždňami sa objavila informácia, že na Slovensko sa chystá projekt Hyperloop. Nastal v príchode posun?
Áno so slovenskou vládou sme už podpísali memorandum o porozumení. Slovensko má teda o projekt oficiálny záujem. Teraz nás čaká takzvaná analýza využiteľnosti. Musíme zistiť, koľko by nás to tu stálo, koľko ľudí by sme vedeli prepravovať, aké problémy sa môžu objaviť pri nasledujúcom prepojení Bratislavy s Viedňou. Už sme rozprávali aj s rakúskou stranou, ktorá nás prijala veľmi pozitívne. Snažíme sa mať veľmi otvorený a transparentný prístup. Berieme do úvahy názory Slovenska. V najbližších týždňoch plánujeme zriadiť internetovú stránku, kde by sme so Slovákmi mohli o projekte diskutovať.
Takže prepojenie Bratislavy s Viedňou príde až neskôr? Čo bude teda spájať Hyperloop ako prvé?
Prvým krokom je spojiť niečo lokálne. V Bratislave napríklad nie je žiadne metro. Logické by bolo napríklad spojiť letisko s centrom mesta. A neskôr centrum Bratislavy s viedenským letiskom vo Schwechate. Prepojiť tieto dve letiská by bolo pre nás veľmi zaujímavé.
Čo bude v súčasnosti ďalším krokom?
Ďalším krokom je výskum. Potom budeme poznať odpovede na všetky otázky. Budeme vedieť, koľko peňazí potrebujeme a koľko sme schopní zarobiť. Následne začneme hľadať presné miesto, kde projekt postavíme a ako ho budeme financovať.
Existuje v súčasnosti niekde vo svete plne funkčný Hyperloop?
Nie. My máme technológiu na realizáciu projektu. Samotná technológia už testovaná bola. Ďalším krokom je poskladanie prvej funkčnej dráhy. Nemusí byť dlhá. Stačí vybudovať jednu jej sekciu. V Kalifornii máme pripravené pozemky, kde môžeme vybudovať 8-kilometrovú dráhu. Stavebné povolenie sme začali vybavovať začiatkom tohto roka, takže s výstavbou by sme mali začať neskôr počas tohto roka.
Kedy môže byť projekt realizovaný v Bratislave?
To záleží na nasledujúcich rokoch. Ja si myslím, že realizovať by sa mohol začať do roku 2020. Všetko však závisí od mnohých vecí a teraz je ešte skoro hovoriť o začiatku výstavby.
Pre Slovákov znie projekt Hyperloop ako sci-fi. Obyčajní ľudia márne čakajú čo i len na dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. Hlavnú železničnú trať postupne modernizujeme na rýchlosť 160 km/h, čo je v rámci sveta nízka rýchlosť. Prečo by ľudia na Slovensku mali danému projektu veriť?
Vždy, keď ľudia hovoria o Hyperloope, hovoria o rýchlosti. Rýchlosť však pre mňa nie je najvzrušujúcejšou časťou. Možno si to neuvedomujete, no na svete nie je žiadny vlak, žiadne metro, ktoré by boli ziskové. Vlády po celom svete míňajú obrovské množstvá peňazí na dopravu. Nielen na výstavbu, ale aj na prevádzku. A toto vieme odstrániť. Hyperloop je biznis model a dáva ekonomický zmysel.
Takže Hyperloop je lacnejší ako cesta?
Nie, cesta je výdavok a Hyperloop je biznis.
Na začiatku chcete mať Hyperloop iba na Slovensku, alebo paralelne chcete stavať trubice aj inde?
Chceme založiť aj slovenskú firmu, ktorá bude robiť vývoj a výskum Hyperloopu. Ak tu budeme mať dráhu, bude to dávať zmysel. Môžeme prísť s veľkými inováciami. A chceme náš systém aj predávať.
Viete povedať, koľko ľudí by na Slovensku vďaka Hyperloopu našlo prácu?
Zatiaľ nie.
Foto: Hyperloop
Koľko stojí výstavba Hyperloopu?
Postavenie jednej míle stojí 20 miliónov dolárov. Môže to byť aj lacnejšie. Dajú sa postaviť dokonca cesty, v ktorých bude Hyperloop zabudovaný.
V akých prírodných podmienkach sa dá Hyperloop postaviť?
Ako každý iný vysokorýchlostný systém by mala byť dráha čo najrovnejšia. Ak sú na trati kopce alebo zákruty, musí byť vnútri nižšia rýchlosť.
Aké je rýchlosť kapsule v Hyperloope?
Takmer 1 220 km/h. Tesne pod rýchlosťou zvuku. Nie je to limit. Nevieme však, čo sa stane, keď kapsula prekročí rýchlosť zvuku. Vznikajú pri tom vibrácie, ktoré nevieme ako ovplyvnia štruktúru.
Kapsule budú jazdiť po koľajniciach?
Bude to magnetický systém.
Bude Hyperloop fungovať zadarmo?
Vysvetlím, ako Hyperloop funguje. Systém pozostáva z trubice, v ktorej je dráha, a po nej jazdia kapsule. Je to podobné ako s vlakom. Jediný rozdiel je v tom, že Hyperloop obsahuje vzduchové pumpy, ktoré z trubice odsávajú vzduch, vďaka čomu vzniká nízky tlak. Takže kapsule môžu jazdiť rýchlo a potrebujú na to málo energie. V trubici je nízky odpor vzduchu a trenie. Dnes používame na výrobu energie alternatívne zdroje ako solárne panely a podobne. Vďaka tomu vyrobíme viac energie, ako spotrebujeme, čo nám dovolí mať veľmi nízke prevádzkové náklady. Prevádzka systému je veľmi lacná. To nám dovolí, aby sme boli ziskoví vo veľmi krátkom časovom období. Na 600-kilometrovej trati z Los Angeles do San Francisca s rozumne nastavenou cenou lístkov môžeme byť ziskoví za osem rokov.
Aké bude cestovné na Slovensku?
Neviem povedať cenu cestovania, kým neukončíme všetky analýzy. Hľadáme však aj alternatívne cesty, ako projekt speňažiť. Ak získame dostatok peňazí, cestovanie môže byť zadarmo. Lístky budeme používať len na reguláciu dopytu. Napríklad o 9. hodine ráno, keď bude dopyt vysoký, lístok bude niečo stáť. V inom čase môže byť zadarmo. Zdroje môžu pochádzať napríklad z iných služieb alebo z reklamy.
Kto zaplatí výstavbu Hyperloopu?
Je to biznis. Bežne sa takéto stavby riešia formou PPP projektov. Máme mnoho súkromných investorov. Za bežných okolností však vlády chcú mať takýto projekt pod kontrolou a chcú doň investovať tiež.
Takže očakávate dotácie od vlády?
Nie. Ale ak mi niekto bude chcieť dať peniaze, neodmietnem ich. Nie je to však nevyhnutné.
Je možné Hyperloopom prepravovať tovar?
Áno. Na to máme iný typ kapsule.
Aký veľký je Hyperloop?
Priemer trubice je 3,6 metra. Kapsula samotná má 2,4 metra.
Koľko ľudí sa zmestí do jednej kapsule?
V biznis triede 28 ľudí.
Neobávate sa spoľahlivosti nového systému?
Pracujeme na tom už nejaký čas. Určite bude určitá doba optimalizácie jazdy. Vieme však, ako vyrobiť pylóny, ako vyrobiť trubice alebo prostredie s nízkym tlakom. Technológia samotná už existuje. Nie je to nič nové.
Budú jedného dňa Hyperloopy po celom svete?
V súčasnosti sa o Hyperloop zaujíma približne 20 miest po celom svete. Naše cieľové trhy sú na rôznych kontinentoch. Ja som Európan a som veľmi rád, že môžem projekt rozvíjať aj v srdci Európy.
Aký plat majú ľudia pracujúci na projekte?
Veľa ľudí, ktorí súčasťou projektu pracujú len za akcie firmy a z ich strany ide o neplatenú prácu. Súčasťou nášho tímu sú aj veľké spoločnosti. Odkedy sme na Slovensku, tak sa k nášmu tímu chce pridať 40 až 50 Slovákov. Je to nový spôsob budovania spoločnosti.
Dirk Ahlborn,
pôvodom z Nemecka, je zakladateľom a výkonným riaditeľom spoločnosti JumStarter, ktorá umožňuje inovatívnym projektom získavať dostatok finančných prostriedkov na svoj štart. Okrem toho šéfuje aj spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies. Ahlborn v minulosti riadil firmy v Nemecku alebo v Taliansku.