Potvrdila to hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Martina Pavliková. Štátny správca železničnej infraštruktúry bude posudzovať požiadavky dopravcov na polohy a počet trás vlakov, pričom konečný návrh bude známy v septembri.
Bývalý generálny riaditeľ ZSSK Pavel Kravec si myslí, že návrat k štátnym nedotovaným IC vlakom je ekonomická samovražda. „Dotovanie nepripúšťa európska legislatíva, lebo by išlo o nedovolenú štátnu pomoc. Predpokladám, že to skončí kompromisnou objednávkou štátu dotovaných vlakov kategórie Ex (expres), ktoré budú rýchlejšie ako R vlaky (rýchliky) a pomalšie ako IC vlaky a tak cenová vojna a útok RegioJet voči dotovaným vlakom bude naďalej pokračovať,“ uviedol Kravec.
Koaličná vláda plánuje ešte v tomto roku prehodnotiť zrušenie štátnych IC vlakov na hlavnej domácej železničnej trati medzi Bratislavou a Košicami. Chce tak čo najrýchlejšie obnoviť ich prevádzku po jej zastavení 18. januára tohto roka pre dlhodobú stratu, keďže štát tieto vlaky nedotoval. „Úlohy, ciele a záväzky predstavené v programovom vyhlásení vlády budú detailnejšie rozpracované ministerstvom dopravy. Následne budú riešené v rámci štandardných stretnutí akcionára a vrcholového manažmentu spoločnosti, kde budú konkretizované úlohy a určené predstavy pre ďalšie časové obdobie,“ oznámila hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová.
Šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková poznamenala, že zlepšenie dopravnej obslužnosti nezávisí od toho, či sa IC vlaky obnovia. Závisí od toho, či si štát objedná viac vlakov, aby mohli rýchliky na hlavnom ťahu Bratislava – Košice premávať v hodinovom takte. „Takáto frekvencia diaľkových vlakov je bežná na všetkých hlavných tratiach v okolitých krajinách vrátane Česka a Poľska. Napríklad, v Poľsku kúpili pred rokom dvadsať pendolín, zvýšili počet spojov a v diaľkovej doprave im vlani pribudlo 20 percent cestujúcich. Neboli to žiadne vlaky zadarmo, lebo o 20 percent im stúpli aj tržby,“ priblížila Mertinková.
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Rastislav Cenký povedal, že železničná verejná osobná doprava je dotovaná zo štátnych peňazí, preto v prvom rade by si ministerstvo dopravy malo ujasniť, čo z týchto prostriedkov a do akej úrovne bude podporovať. „Ak porovnáme stratu IC vlakov s dopadom zo zavedenia bezplatnej prepravy, je to zanedbateľná položka, pričom IC vlaky slúžili na dochádzanie ľudí za prácou a bezplatná preprava v mnohých prípadoch na prevážanie ľudí zadarmo, ktorí to ani nepotrebujú, ale cestujú, lebo je to zadarmo,“ zdôraznil Cenký.
Inštitút zrušenie „icečiek“ kritizoval ako ústupok štátu súkromnému dopravcovi RegioJet. „Kritizovali sme ich zrušenie, nakoľko celý proces nebol podľa nás v poriadku a nebola pre cestujúcich v danom momente alternatíva k IC vlakom – pohodlné a rýchle spojenie medzi východom a západom,“ vysvetlil riaditeľ inštitútu. K bezplatnej vlakovej preprave pre študentov a dôchodcov, ktorú predošlá vláda Smeru – SD zaviedla 17. novembra 2014, uviedol, že sociálne zľavy a podpora cestovania verejnou osobnou dopravou je určite namieste. „Musí však byť cielená a účelná, spravodlivá, čiže dostupná pre všetkých občanov aj tam, kde nejazdí napríklad vlak. Bezplatná preprava takou nie je,“ upozornil Cenký. Súčasná vláda chce naďalej poskytovať sociálne zľavy pre zraniteľné skupiny obyvateľstva v osobnej železničnej doprave.
Akékoľvek komerčné vlaky, ktoré by ZSSK ako dominant znova zaviedla, musia podľa súkromného dopravcu RegioJet fungovať tak, že si na seba zarobia, nebudú krížovo financované z dotovaných vlakov a nebudú podnákladovými cenami poškodzovať ostatných dopravcov. „Tieto zákonné podmienky sú stále rovnaké, platia kdekoľvek v Európskej únií a nijako sa nemenia. Štát ani nesmie tieto vlaky dotovať, nakoľko nejde o základnú dopravnú obslužnosť, ale o prémiový produkt, kde navyše na trhu existujú ďalší dopravcovia, ktorí tieto vlaky dokážu prevádzkovať bez dotácií,“ uviedol hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj. Dopravca prevádzkuje diaľkové vlaky medzi Bratislavou a Košicami bez dotácií od konca roku 2014.