Deficit, teda rozdiel medzi výdavkami a príjmami, tak v pomere k výkonu ekonomiky napokon medziročne nepoklesol, ale zostal približne nezmenený. Slovensko tak len tesne splnilo 3-percentnú úroveň, ktorá je v EÚ stanovená ešte ako prípustná.
Slovenský rezort financií upozornil, že Eurostat v poslednej chvíli rozhodol o nezaradení niektorých transakcií do príjmov, čo negatívne ovplyvnilo výsledky hospodárenia. „Takéto prekvapenia v poslednej chvíli zo strany Eurostatu nie sú fér a budeme trvať na ďalšej diskusii k tejto téme," uviedol minister financií Peter Kažimír. Eurostat aj napriek konzultáciám a vysvetleniu transakcií neuznal príjmy splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 mil. eur.
Rozhodnutie Eurostatu o preklasifikovaní tejto splátky na kategóriu neovplyvňujúcu príjmy podľa rezortu financií spôsobilo, že jedna transakcia dvakrát negatívne ovplyvnila hospodárenie verejnej správy. Okrem toho Eurostat neuznal ani príjmy Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 mil. eur, ktoré pochádzajú z prostriedkov EÚ a sú určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania. „V minulosti neboli obdobné operácie zo strany Eurostatu nikdy spochybnené," dodal Kažimír.
Výšku schodku negatívne ovplyvnilo aj hospodárenie samospráv, keď obce a VÚC napriek vykazovanému prebytku nedosiahli rozpočtovanú úroveň. Pod zvýšenie schodku sa podľa rezortu financií podpísalo aj zhoršenie hospodárenia Environmentálneho fondu či novozaradených subjektov do sektora verejnej správy, ako sú Železnice SR, Národná diaľničná spoločnosť, Recyklačný fond a verejné nemocnice.
Verejné financie mali vlani k dispozícii takmer o pol miliardy eur viac vďaka lepšiemu výberu daní. Na druhej strane vláda uskutočnila nákladné reformy napríklad v oblasti znižovania odvodov pre ľudí s nízkymi a strednými príjmami. Vďaka zvýšenému spolufinancovaniu sa tiež dočerpali eurofondy najmä na výstavbu diaľnic.
Napriek vývoju deficitu dlh Slovenska vlani medziročne klesol o jeden percentuálny bod z hodnoty 53,90 % HDP v roku 2014 na úroveň 52,91 % HDP. Dôvodom bol takmer 4-percentný rast slovenskej ekonomiky v roku 2015.