Nemecká ministerka životného prostredia Barbara Hendricksová už v stredu požiadala Belgicko o dočasnú odstávku dvoch jej reaktorov, kým sa nevyjasní otázka ich bezpečnosti. Vláda v Bruseli ale túto požiadavku odmietla.
„Všade okolo Nemecka stoja nebezpečné reaktory v zlom stave. (Nemecká) vlády by nemala ďalej trpieť existenciu týchto rizikových zariadení,“ uviedol vo štvrtkovom vydaní denníka Rheinische Post šéf poslancov Zelených Anton Hofreiter. „Vláda musí od Francúzska, Švajčiarska, Česka a Belgicka jasne požadovať ich odstavenie,“ dodal.
Podľa Hofreitera by sa Nemecko malo zasadiť o vytvorenie nových medzinárodných pravidiel pre kontrolu prevádzky jadrových zariadení. Takéto pravidlá by mala umožniť, aby susedné krajiny mohli viac hovoriť do fungovania reaktorov, ktoré leží v blízkosti ich hraníc.
Hofreiter nespresnil, čo si predstavuje pod pojmom „blízko hraníc“. Belgická elektráreň Tihange, o ktorej odstavenie Nemecko v stredu žiadalo, leží zhruba 50 kilometrov od nemeckých hraníc, a elektráreň Doel, ktorej sa požiadavka tiež týka, viac ako 100 kilometrov. Česká jadrová elektráreň Temelín sa nachádza zhruba 70 kilometrov od hraníc s Nemeckom.
Nemeckí Zelení sa síce vo vláde kancelára Gerharda Schrödera na prelome storočia zasadili o začatie nemeckého odklonu od jadrovej energetiky, v rovnakej dobe sa ale stavali zmierlivo k Temelínu.
Vtedajší minister zahraničných vecí za Zelených Joschka Fischer odmietol spájať otázku Temelína so vstupom Česka do Európskej únie, čím sa vyhrážalo Rakúsko. Odpor proti Temelínu zosilnel až v roku 2011 po havárii japonskej elektrárne Fukušima, keď vtedy už opoziční Zelení začali hovoriť o českej elektrárni ako o najporuchovejšom reaktore v Európe. V roku 2013 tvrdili, že Temelín má konštrukčné nedostatky, to ale odmietol Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť (SÚJB).
Nemecko v stredu požiadalo o odstávku druhého bloku jadrovej elektrárne Tihange v južnom Valónsku a tretieho bloku v elektrárni Doel neďaleko Antverp. Prevádzka v nich bol prerušená už v roku 2012 a opäť v roku 2014 po tom, čo boli v nádobách oboch reaktorov zistené trhlinky. Belgický regulátor vlani v novembri schválil opätovné spustenie oboch reaktorov, keď sa zistilo, že chyby v tlakových nádobách tridsaťtri rokov starých reaktorov sú povrchové.
Podľa belgického regulačného úradu reaktory Doel 3 a Tihange 2 spĺňajú „najprísnejšie bezpečnostné kritériá“. Hovorilo sa o nich aj na aprílovej schôdzke s nemeckými odborníkmi v Bruseli a rozhodnutím o tom udržať reaktory v chode vraj „nie je dôvod“ sa znovu zaoberať.
V Nemecku dlhodobo panuje odpor voči jadrovej energetike, ktorý ešte zosilnel po havárii Fukušimy. Vláda kancelárky Angely Merkelovej sa vtedy rozhodla urýchliť odstavenie všetkých nemeckých jadrových elektrární, ktoré by mali ukončiť prevádzku najneskôr v roku 2022. Ich výkon majú nahradiť obnoviteľné zdroje.
Transformáciu nemeckej energetiky ale komplikuje chýbajúce vysokokapacitné vedenie od veterných elektrární na severe krajiny k centrám priemyslu na juhu a doprava elektriny sa čiastočne uskutočňuje aj cez českú prenosovú sústavu.