Dôvodom prijatia novej právnej úpravy bola podľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) potreba transponovať tri nové smernice Európskej únie v oblasti verejného obstarávania do právneho poriadku SR a tiež skutočnosť, že doterajší zákon o verejnom obstarávaní, účinný od roku 2006, bol novelizovaný dvadsaťšesťkrát.
„Medzi hlavné prínosy nového zákona o verejnom obstarávaní môžeme zaradiť najmä zrýchlenie, zefektívnenie a debyrokratizáciu procesu verejného obstarávania, kde sa počíta s úplnou elektronizáciou postupov verejného obstarávania a všetkých procesných fáz zadávania zákaziek. V oblasti transparentnosti a boja proti korupcii nový zákon o verejnom obstarávaní zakazuje schránkovým firmám zúčastňovať sa verejných obstarávaní,“ informoval ÚVO. Zákon o verejnom obstarávaní zohľadňuje aj poznatky z aplikačnej praxe, podporu duálneho vzdelávania a podporu malých a stredných podnikateľov zapojených do tohto procesu. Spolu so zákonom nadobudli účinnosť aj vykonávacie vyhlášky úradu. V súčasnosti trvá plánovaná odstávka informačných systémov úradu z dôvodu implementácie zmien v informačných systémoch úradu súvisiacich s novým zákonom o verejnom obstarávaní.
Európske smernice zaviedli niekoľko nových inštitútov, napríklad preformulovanie kritérií na vyhodnotenie ponúk kompletnej elektronizácie alebo zavedenie nového postupu zadávania zákazky – inovatívneho partnerstva. Ide aj o úpravu konfliktu záujmov, tzv. in-house zákaziek, priamych platieb subdodávateľom, spoločného obstarávania verejných obstarávateľov z viacerých krajín, ako aj zavedenie zákonných dôvodov na odstúpenie od zmluvy a novej koncepcie uzatvárania dodatkov, či predbežného preukazovania podmienok účasti cez jednotný európsky dokument.
Predsedníčka ÚVO Zita Táborská vlani povedala, že päť mesiacov od schválenia nového zákona o verejnom obstarávaní po jeho účinnosť je dostatočný čas pre odborníkov na oboznámenie sa so zmenami, vrátane prevzatých európskych smerníc. Subdodávatelia budú musieť byť uvedení v ponukách aj v zmluvách s dodávateľmi. „Obstarávateľ bude mať povinnosť zverejniť každú zmenu subdodávateľov,“ uviedla Táborská. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia budú môcť v súťažných podmienkach uviesť možnosť priamych platieb subdodávateľom. Účasť vo verejnom obstarávaní budú mať obmedzenú uchádzači s dlhmi voči štátu. „Už nebude nutné čakať na výkon rozhodnutia. Ak sa obstarávateľ dozvie o podlžnosti voči štátu, bude možné podnikateľa vylúčiť,“ priblížila Táborská. Verejní obstarávatelia budú môcť vyžadovať, aby úspešný uchádzač vykonal priamo určitú časť zákazky. Malo by to zamedziť firmám, aby so zákazkami obchodovali.
Nový zákon o verejnom obstarávaní prevzal už skôr schválené opatrenia proti schránkovým firmám. V registri konečných užívateľov výhod, teda reálnych vlastníkov spoločností zúčastňujúcich sa vo verejnom obstarávaní, od jeho zriadenia úradom vlani 1. novembra pribudli údaje o vyše šesťtisíc firmách. V prípade klamlivých údajov na základe čestného vyhlásenia hrozí firmám sankcia v podobe zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na tri roky a pokuta od 10-tis. do 1 mil. eur. Úrad bude údaje v registri preverovať na podnet verejnosti, alebo keď bude mať sám o nich pochybnosti. Údaje o vlastníkoch firiem, ktoré využívajú verejné financie aj mimo verejného obstarávania, bude zahŕňať komplexnejší register. Ten musí SR vytvoriť na základe novej európskej smernice z minulého roka o zamedzení prania špinavých peňazí. Register úradu by mal byť len podregistrom budúceho obsiahlejšieho registra.
Nová koaličná vláda sa zaviazala prijať nový tzv. protischránkový zákon vzťahujúci sa na všetky verejné zdroje. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) chce návrh zákona predstaviť do sto dní. Ešte nevie, pod koho bude spadať nový verejný register konečných užívateľov výhod. „Zároveň potrebujeme zabezpečiť reálnu kontrolovateľnosť údajov v registri a reálnu vymožiteľnosť. Je potrebný solídny systém sankcií. Tí, čo porušia pravidlá, to musia pocítiť tak, že ich to bude naozaj bolieť,“ povedala Žitňanská.