Plyn a elektrina zlacnejú. Vodu čaká zdraženie, tvrdí Holjenčík

Januárové zlacnenie plynu o 3,6 percenta a elektriny o 1 percento bolo príliš nízke. Úrad pri stanovovaní koncových cien počítal s vyššími hodnotami, ako sú aktuálne ceny energií na svetových trhoch. Stanovisko úradu je, že ceny zatiaľ znižovať neplánuje. Prečo?

Neznamená to, že nechceme znižovať ceny. Pri našej činnosti preferujeme overené a stabilné údaje. Keď sa v minulom roku menili ceny plynu a po čase sa stabilizovali, úrad otvoril cenové konanie a znížil ceny na takú úroveň, ktorá zodpovedala trhovému vývoju. Ďalší balans nastal začiatkom roka, keď sa začali prudko meniť ceny plynu a úrad bude zase reagovať až vtedy, keď budú ceny plynu stabilné. Na druhej strane, úrad vždy stanoví maximálne ceny. To znamená, že dodávateľ môže odberateľovi ponúknuť nižšiu cenu a pritiahnuť ho na svoju stranu väčšími zľavami ako konkurencia. Naším cieľom je, aby dodávatelia vystupovali proaktívne a o odberateľa bojovali.

Rozdiely v cenách energií medzi dodávateľmi nie sú malé.

Stále sú to však maximálne ceny, čo znamená, že keď na trhoch zlacnejú energie, s cenou môžu ísť ešte viac dolu. Dodávatelia stále bojujú o zrušenie regulácie, že nie je potrebná, a vidíte, že keby sme reguláciu zrušili, aj tak by nereagovali na výkyvy na burze. Úrad teraz čaká na to, ako sa zachovajú. Samozrejme, že nie donekonečna, ale vyzerá to tak, že situácia bude na trhu s plynom stabilná. Úrad sa chystá v prípade, že dodávatelia nezareagujú, otvoriť cenové konania.

Mohla by sa zopakovať situácia z vlaňajška, keď ceny plynu klesli v priebehu roka dvakrát?

Nepredbiehajme udalosti. Začiatok cenového konania oznámime pre všetky subjekty v pravý čas.

Klesnú s cenami plynu aj ceny elektriny?

Obdobná situácia je aj na trhu s elektrinou, kde je to však trochu zložitejšie. Keďže sa elektrina nedá skladovať, dodávatelia robia obvykle dlhodobejšie, minimálne ročné kontrakty a nechávajú si určitú voľnosť na denné dokupovanie. Pri týchto zmluvách sa teda trhové výkyvy neprejavujú až tak výrazne. To isté platilo pre rok 2016, keď sa uvažovalo s trhovou cenou okolo 33 až 34 eur/MWh. Cena elektriny na dennej báze sa aktuálne pohybuje na úrovni 22 až 23 eur/MWh. Môže sa však stať, že o tri dni to bude už 40 eur/MWh, o to je ťažšie je ceny elektriny predpovedať.

Je teda predpoklad, že ak dodávatelia kúpia elektrinu teraz za lacnejšie, začiatkom roka klesnú aj ceny elektriny?

Dodávatelia musia do začiatku cenového konania predložiť faktúry, za koľko nakúpili. Nižšie ceny sa tak prejavia v nasledujúcom roku. Nikde v Európe to tak nefunguje, že do koncových cien elektriny sa okamžite premietajú týždenné obchody. Je oveľa efektívnejšie, keď sa cenové konanie robí raz do roka. Aby sme otvorili cenové konanie v priebehu roka, musela by nastať na trhu mimoriadna situácia.

Aké sú hlavné dôvody, že ceny energií idú na svetových burzách dolu?

Na trhu s plynom je to preto, že v Európe je prebytok plynu a súčasne po ňom klesá dopyt. Kým v rokoch 2007 – 2009 bola priemerná ročná spotreba plynu na Slovensku 6,2 miliardy kubických metrov plynu, za minulý rok to bolo 5 miliárd. Kontrakty na plyn sa uzatvárali na dlhšie obdobie a teraz nevieme, čo s plynom. Zároveň sa diverzifikovali trasy a plyn môžeme doviezť na Slovensko z takmer ktoréhokoľvek kúta sveta. Druhým dôvodom je zatepľovanie a optimalizačné opatrenia v systémoch vykurovania vo fabrikách. Čo sa týka elektriny, tam deformovali trh obnoviteľné zdroje. Každý členský štát je na základe nariadenia EÚ povinný dotovať výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, nevynímajúc Slovensko. A všetci radšej vyrábajú elektrinu za podporované výkupné ceny ako za normálne, ktoré generuje trh. Dosah je ten, že sa deformoval trh a trhová cena je nízka.

Distribučné spoločnosti musia vykupovať elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Na úkor ktorých typov elektrární?

Všetkých. U nás sa to prejavuje tak, že spotrebiteľ to vidí na koncovom účte. Napríklad v Nemecku to ide cez daňové systémy, v Česku to zase funguje cez povinné odvody a príspevok zo štátneho rozpočtu. Celková prepočítaná suma na podporu obnoviteľných zdrojov je vo všetkých členských štátoch zhruba rovnaká.

Zámerom podpory obnoviteľných zdrojov energií bolo zníženie spotreby zemného plynu a ropy. Je slovenská schéma podpory z dlhodobého hľadiska na dobrej ceste?

Obnoviteľné zdroje Slovensko nezachránia. Každý, kto sa aspoň trochu vyzná v ekonomike a v komoditných trhoch, musel vidieť, že je to absolútny nezmysel. V súčasnosti je na trhu prebytok ropy a jej ceny sú na historickom minime. V Európskej únii sú však rovní a rovnejší a očividne sa uprednostnili záujmy tých rovnejších.

Keď sa však zámer Európskej komisie prijímal, ceny ropy neboli také nízke.

Ceny technológií, ktoré vyrábajú z obnoviteľných zdrojov, však boli vyššie a pokrývali ceny ropy. Technológie zlacneli s výnimkou fotovoltických panelov minimálne. Na druhej strane sú tieto zariadenia efektívnejšie a sofistikovanejšie, čiže je tu priestor na znižovanie výkupných cien. Koniec koncov to aj úrad robí. Od roku 2009 sme výrazne znížili výkupné ceny z obnoviteľných zdrojov.

Na tarife za prevádzkovanie systému to však nevidno.

Znižovanie výkupných cien vždy platí pre nové zdroje, čiže tie, ktoré sú postavené od nejakého obdobia. Keď teda znižujeme ceny od 1. januára 2016, tak to platí iba pre nové zdroje, keďže retroaktivita nie je v našom právnom systéme možná. Väčšina týchto technológií sa postavila v rokoch 2010 – 2011, keď prebiehala masívna výstava fotovoltických panelov a systémov na biomasu.

Aký je predpokladaný vývoj v regulovaných poplatkoch?

ÚRSO rozbieha projekt stanovenia hodnoty majetku používaného na výkon regulovaných činností. Keďže jednou z podstatných činností, ktorá vstupuje do ceny, sú náklady na opravu a údržbu majetku, my sme do dnešného dňa mali vedomosť o hodnote majetku len z podkladov, ktoré nám predostreli regulované subjekty. Distribútor za nami prišiel s konkrétnou štruktúrou majetku, napríklad, že celý majetok využíva na regulované činnosti. My sme si však povedali, že tomu prestaneme veriť. Naposledy sa takáto rozsiahla verifikácia majetku vykonávala v roku 2005, keď sa energetický trh rozdelil medzi výrobné závody, prenosovú sústavu a distribučné spoločnosti. Vtedy prebiehala v distribučných spoločnostiach najmä náhodná kontrola. V súčasnosti sa vykonáva fyzická inventúra majetku veľmi podrobne, keď si môžeme povedať, že k dnešnému dňu máme z 20-tisíc trafostaníc skontrolovaných polovicu. Pri kontrole hodnotíme technický stav zariadenia, ako a či vôbec je využívané, či vôbec existuje a podobne. Následne sa z týchto informácií vypočíta celková hodnota majetku, ku ktorej sa pridelí masa peňazí, ktorá sa bude môcť použiť na opravu a údržbu. Tento krok robíme preto, aby sme verifikovali majetok a súčasne znížili množstvo peňazí, ktoré sa tlačia do systému na údržbu, odpisy a ostatné veci.

Zistili ste počas tohto procesu, že by nejaké spoločnosti zavádzali?

Nechcem to takto povedať, že zavádzali. Chyby skôr nastali pri transformácii, keď sa zle identifikoval majetok. Možno nevedomky ani súčasní prevádzkovatelia nevedeli, že odpisujú majetok, ktorý im vôbec nepatrí a nesúvisí s ich činnosťou. Čo sa týka zavádzania, nie vždy za to môžu prevádzkovatelia, že majetok sa nevyužíva. Samozrejme, že prevádzkovatelia za nami iniciatívne neprídu s tým, že toto zariadenie sa nepoužíva, vyhoďte nám ho z majetku.

A ľudia to platia desiatky rokov v cenách elektriny.

Práve preto sme vymysleli tento projekt. Našli sa peniaze v štátnom rozpočte, aby sme majetok fyzicky skontrolovali a zdokumentovali, pričom na kontrole sa podieľa viac ako sto externých a interných pracovníkov úradu.

Mohli by ste aj na základe týchto informácií povedať, či ceny plynu a elektriny pôjdu dolu?

Zodpovedne môžem povedať, že áno. Keďže je priestor na znižovanie cien v regulovanej zložke, dolu pôjdu aj koncové ceny plynu a elektriny. Aké presne vysoké však bude zlacnenie, zatiaľ neviem povedať.

Klesnú s cenami plynu aj ceny tepla?

Pri teple je to iné. Dodávateľovi schvaľujeme jednotkovú cena tepla dopredu, čo je však pre odberateľa nič nehovoriaci údaj. Domácnosti zaujíma v prvom rade celkový ročný náklad potrebný na vykurovanie bytu, ktorý sa podľa údajov úradu udržiava medziročne na rovnakej hladine. Samozrejme, že aj my by sme boli radi, keby ceny tepla klesali, ale je to náročné aj z toho dôvodu, že priemerná teplota vzrástla od roku 2000 približne o 1,5 stupňa a tým sa znižuje aj potreba tepla na vykurovanie. Okrem toho ľudia zatepľujú paneláky. Fixné náklady potrebné na údržbu rozvodov, kotolne a ventilov sa však vplyvom otepľovania neznížia. Nižšie ceny plynu sa však môžu prejaviť odberateľovi v podobe vrátenia preplatkov pri ročnom zúčtovaní za teplo.

Aký vplyv má na ceny tepla odpájanie domácností od centrálneho zásobovania teplom (CZT)?

Požiadavka domácností na odpájanie nie je až taká vysoká, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Argument, že odpojením výrazne ušetríte, nie je celkom správny, pretože ide len o cenu prepočítanú cez plyn. K prevádzke zdroja však treba vykonať revíziu, raz za čas opravu a po dvadsiatich rokoch vám kotol odíde. S tým však nikto neráta a náklady za ušetrené teplo budete musieť investovať do opravy vykurovacieho zdroja. Oproti tomu pri CZT sú v cenách tepla započítané aj náklady na údržbu zdroja a jeho prípadnú výmenu si žiadna z domácností ani len nevšimne.

Prečo sa tento rok nemenili ceny vody?

V porovnaní s európskym priemerom sú ceny vody na Slovensku priaznivé. V súčasnosti sme však podľahli tlaku z Bruselu, že sme boli povinní do roku 2015 odkanalizovať všetky obce, ktoré majú nad 2000 obyvateľov. Na splnenie tejto požiadavky sa stavali v obciach čističky a kanalizácie, ktoré sú doteraz nevyužité. Zo štatistík vodárenských spoločností vyplýva, že do kanalizácie sa pripojilo sotva 20 percent rodinných domov. No očakávania investorov pri čerpaní eurofondov boli oveľa vyššie, čo sa napokon prejavilo aj v premrštených investíciách. Podľa nášho názoru boli politické rozhodnutia prijaté nesprávne a teraz sme nútení tento účet zaplatiť v cene vodného a stočného. Bohužiaľ, predpokladáme, že ceny vody pôjdu od budúceho roka hore.

Bude musieť Slovensko peniaze z eurofondov vrátiť?

Ja nie som odborník na eurofondy. Podstatou však je to, že sme realizovali niečo, čo nepotrebujeme až v takom rozsahu. Odkanalizovanie je potrebné len v prípadoch, kde máme stopercentnú záruku, že sa nám odberateľ pripojí. Možno by bolo vhodnejšie, aby sa odberateľ zaviazal, že sa skutočne pripojí, pod hrozbou pokuty.

Ako jednu z priorít pre nadchádzajúce regulačné obdobie ste si stanovili aj znižovanie cien elektriny pre priemyselných odberateľov. Sú teda ceny elektriny pre firmy vysoké?

Ceny elektriny treba vnímať v širšom kontexte. Slovensko, čo sa týka sieťových poplatkov, má v cene zakomponované viaceré tarify, ktoré možno s elektrinou priamo nesúvisia. Sú to náklady, ktoré sa týkajú prevádzky siete, poplatky vyberané za podporu výroby z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla a tiež poplatok v podobe historického dlhu z Národného jadrového fondu. K tomu všetkému treba tiež prirátať spotrebnú daň. Takí Nemci majú v sieťových poplatkoch len náklady na prevádzku sietí a podporu obnoviteľných zdrojov realizujú cez daňový systém, dotáciu vlády a priame zaťaženie výrobcov. Aj preto sa zdá, že ceny elektriny sú na Slovensku vysoké, pretože sa porovnávajú jablká s hruškami. Keby u nás štát zobral na seba zodpovednosť za jadrový fond, podporu zelenej elektriny a baníkov, ostal by nám len očistený sieťový poplatok, ktorý je hlboko pod európskym priemerom.

V novej regulačnej politike uvádzate, že po roku 2017 plánujete zriadiť jednotného výkupcu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ako to bude vyzerať v praxi?

V súčasnosti vykupujú elektrinu z obnoviteľných zdrojov tri distribučné spoločnosti. Domácnosť zaplatí v koncovej cene podporu obnoviteľných zdrojov a spoločnosti peniaze rozpošlú jednotlivým výrobcom, čiže z toho nemajú vôbec nič. Naším zámerom bolo, aby mohol vzniknúť jeden subjekt, ktorý peniaze zbiera a potom ich prerozdeľuje výrobcom. Aj pre nás by bolo jednoduchšie kontrolovať jeden subjekt a nie tri.

Kto týmto subjektom bude?

Zatiaľ je to iba v teoretickej úvahe. Na to treba zmeniť legislatívu a určiť ten subjekt, keďže úrad na to nemá žiadny vplyv. Je to skôr otázka pre ministerstvo hospodárstva alebo vládu. Pravdepodobne to však bude štátny subjekt, keďže to ide z verejných financií. V rámci našich vyhlášok, ktoré úrad vydáva, budeme koncipovať tarify tak, aby mohol tento jednotný výkupca vzniknúť.