Tí často nepracujú s vedomím, že za svoje rozhodnutia nesú finančnú, ako aj sociálnu zodpovednosť. Zodpovednosť za svoje činy takisto len málokedy prevezme politik. "Do verejných funkcií sa dostávajú najmä ľudia po politickej rovine a nie vďaka svojim schopnostiam.
Vedúce osoby štátnych organizácií takisto necítia zodpovednosť za výsledky rezortu. Keď riaditeľ nemocnice povolí predraženú zákazku, tak si neuvedomí, že tým spôsobí vyššie výdavky štátu, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť na nižších platoch pre zdravotnícky personál. On vidí len svoj krátkodobý prospech. V súkromnej firme, kde sa hľadí na každú korunu, by neefektívny manažér dlho nevydržal," hovorí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Riešením je podľa novej vládnej koalície zavedenie hmotnej zodpovednosti. „Vláda pripraví návrh zákona s cieľom dosiahnuť, aby vopred určené kategórie osôb s priamymi rozhodovacími právomocami vo vzťahu k správe majetku štátu boli viazané jednotným štandardom hmotnej zodpovednosti za zverené zdroje,“ uvádza vláda vo svojom programovom vyhlásení, ktoré schválila v stredu. Ak sa preukáže, že úradník pochybil, hroziť mu bude po novom peňažná pokuta alebo výpoveď.
„Ako by to malo v praxi fungovať, neviem. Myslím si však, že dôležitejšie ako hmotná zodpovednosť je disciplinárna zodpovednosť úradníkov. Táto by mala byť niečo medzi pracovnoprávnou a trestnoprávnou zodpovednosťou. Výhodou disciplinárnej zodpovednosti je, že práve cez ňu sa dá najľahšie odstaviť nespoľahlivý úradník od výkonu verejnej moci,“ vysvetľuje Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
Stop prikrmovaniu
Skorumpovaných politikov, úradníkov, policajtov či sudcov pritom momentálne podľa zákona nie je možné sankcionovať. Trestný zákon teraz postihuje korupciu, prijímanie úplatku či nepriamu korupciu, no neplatí to v prípade drobných darov ako napríklad hodinky, či pozvánky na spoločenské podujatia. „Poslanci, policajti, sudcovia, úradníci či riaditelia štátnych podnikov. Všetci títo majú právomoc rozhodovať o dôležitých verejných veciach, v ktorých ide o peniaze či o osudy ľudí. Na to, ako konajú alebo ako sa rozhodnú, majú niekedy vplyv drobné dary či pozornosti, ktorými si niekto kupuje ich priazeň. Niekto ich prikrmuje s cieľom vyvolať v nich pocit zaviazanosti. Ten spôsobí, že títo raz v budúcnosti možno urobia rozhodnutie v prospech ,kŕmiča‘,“ povedal Leontiev.
Po novom im bude za takéto konanie hroziť okamžité odstavenie od verejnej moci. Išlo by totiž o korupciu, ktorá je trestná. Iniciatíva Štrngám za zmenu, podľa ktorej vláda zapracovala protikorupčné opatrenia v programovom vyhlásení vlády, chce ísť v tomto smere ešte ďalej. Prijatie, respektíve poskytovanie nenáležitej výhody by sa nepovažovalo za trestné, ak by „prikrmovaná osoba“ túto skutočnosť bez meškania oznámila alebo ak by išlo o výhodu, ktorej prijatie by bolo povolené všeobecne záväzným právnym predpisom, služobným predpisom či etickým kódexom. „Prikrmovanie by sa trestalo odňatím slobody na tri (prijímanie nenáležitej výhody), respektíve dva roky (poskytnutie nenáležitej výhody), prípadne zbavením funkcie a zákazom činnosti či peňažným trestom,“ požaduje iniciatíva Štrngám za zmenu.
Kontrola vlastníkov firiem
Bojovať s korupciou chce nová vláda aj pomocou účinného protischránkového zákona. Ten má odhaliť vlastnícku štruktúru firiem. Druhá Ficova vláda ešte koncom minulého roka zaviedla register konečných užívateľov výhod, ktorý je pod patronátom Úradu pre verejné obstarávanie. Zo známych firiem sú v registri zapísané aj také spoločnosti ako Doprastav, Váhostav, TSS Grade z oblasti stavebníctva, Medical Group z oblasti zdravotníctva a Anext z oblasti informatizácie, ktorá bola spájaná s exministrom dopravy Jánom Počiatkom. Úrad pre verejné obstarávanie tieto a ďalšie spoločnosti zapísal do registra bez akéhokoľvek detailnejšieho preverovania ich pozadia či vyžiadania, a to už v priebehu niekoľkých dní. Zároveň sa z registra verejnosť nedozvie, aká je vlastnícka štruktúra a kto koľko vlastní.
Odborníci navyše upozorňujú, že v kauzách ako mýtny tender či v emisnej kauze došlo k uskutočneniu platieb, respektíve poskytnutiu nepeňažných plnení zo strany štátu spoločnostiam, ktorých skutočná vlastnícka štruktúra nebola verejnosti známa. Keby bola, je podozrenie, že by k týmto obchodom pre konflikt záujmov či pre iné dôvody ani nemohlo dôjsť.
Účinný protischránkový zákon má takýmto prípadom predchádzať. V praxi bude znamenať povinnosť jasne uviesť vlastnícku štruktúru nielen samotnej spoločnosti, ale aj spoločností, ktoré v nich vlastnia viac ako 25 percent až po úroveň skutočných vlastníkov, ako aj povinnosť uviesť, akou formou ktorý konečný užívateľ výhod na spoločnosti participuje a akým podielom disponuje.
Po novom by mali byť registre dva. V jednom budú zapísaní domáci, ale aj zahraniční podnikatelia, ktorí budú obchodovať so štátom – a to už buď cez verejné obstarávanie, ale aj keď budú žiadať napríklad štátnu dotáciu alebo stimuly či kupovať od štátu nehnuteľnosť. V druhom registri by mali byť na základe čestného vyhlásenia vedení všetci slovenskí podnikatelia, vrátane tých, ktorí so štátom neobchodujú. Pri tomto registri už nebude potrebná taká detailná kontrola vlastníckeho pozadia. Do registra by sa po novom mali povinne zapísať aj verejní funkcionári, ak sú konečným užívateľom výhod pri akomkoľvek podiele v spoločnosti. Za zápisy do registrov budú zodpovední garantovaní advokáti, banky, daňoví poradcovia či makléri.
Ak sa neskôr preukáže, že firma čerpajúca štátne peniaze pri vlastníckej štruktúre nahlásila do registra nepravdivé informácie, štát bude musieť zmluvu s danou firmou ukončiť. Sankciám za zápis nepravdivých údajov do registra ako peňažný trest, zákaz činnosti či strata licencie bude čeliť prípadne aj slovenská osoba, ktorá bude podľa zákona zodpovedná za zápis.
V prípade, že spoločnosť napríklad stavia diaľnicu, štát na základe znaleckého posudku zaplatí firme len toľko, o koľko sa obohatil. „Ak napríklad firma sľúbila úradníkovi u obstarávateľa 20-percentnú províziu, ktorú mu vyplatí cez svojho akcionára, teda schránkovú firmu, a o túto sumu navýšila cenu diela, tak keď sa na toto príde, príde nielen o zmluvu, ale aj o toto umelé predraženie,“ dodal Leontiev. Vláda plánuje zaviesť aj protikorupčnú doložku pri návrhoch zákonov, v rámci ktorej bude posudzovať návrhy zákonov z hľadiska toho, či návrh zákona rozširuje, alebo zužuje priestor pre korupciu. Pre potreby vypracovania protikorupčnej doložky vláda vypracuje osobitnú metodiku posudzovania návrhov zákonov.