V programovom vyhlásení vlády sa píše, že vláda chce posúdiť možnosti, ktoré by poviedli k zníženiu koncovej ceny elektriny pre priemyselných odberateľov. Po nižších cenách energií volajú najmä zamestnávatelia, čo by podľa nich prispelo k väčšej konkurencieschopnosti Slovenska.
Znižovanie cien energií pre firmy naznačil ešte minulý týždeň minister hospodárstva Peter Žiga. Cenový pokles je však podľa hovorcu rezortu zatiaľ len v rovine príprav. Šéf rezortu uviedol, že ceny elektriny a plynu drží v rukách regulačný úrad. O koľko presne by ceny energií mali zlacnieť, zatiaľ nie je známe.
Ceny elektriny zaťažuje podpora pre obnoviteľné zdroje, najmä solárne elektrárne. Výrobu elektriny zo slnka Slovensku nariadila Európska únia s cieľom znížiť závislosť európskych krajín od dovozu ropy či plynu z Ruska. Očakávalo sa, že technológie spojené s výrobou elektriny zo slnka zlacnejú, čo sa však deje pomaly. Podpora však zaťažuje ceny elektriny, čo sa má zmierniť. „Pri využívaní obnoviteľných zdrojov bude prioritou zabezpečiť nákladovú efektívnosť pri podpore týchto zdrojov s minimalizáciou vplyvov na koncové ceny energie,“ píše sa vo vládnom programe. Nová vláda sa chce v energetickej oblasti zamerať aj na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie (OZE) a jadrová energia.
Dotácie sú skryté v tarife za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá sa od začiatku tohto roka zvýšila na 22,90 eur/MWh. Dôvodom ďalšieho nárastu TPS je hlavne intenzívna výstavba obnoviteľných zdrojov energie a ich povinná podpora v súlade s platnými smernicami EÚ. Ešte v roku 2008 bola TPS len 13 eur. Priemernej domácnosti s ročnou spotrebou 2 MWh sa tak účty za elektrinu kvôli tejto položke predražia ročne o 46 eur. Zníženie tarify, v ktorej je zahrnutá napríklad podpora obnoviteľných zdrojov energií, baníctva a poplatok za likvidáciu vyradených jadrových reaktorov, by ušetrili nemalé náklady aj firmám. V energeticky najnáročnejších odvetviach presahuje cena elektriny až 40 percent všetkých prevádzkových nákladov.
Tretia vláda na čele s Robertom Ficom má tiež v pláne popasovať sa s energetickou chudobou, ktorá sa prejavuje neschopnosťou obyvateľstva vysporiadať sa s účtami za energie. Energetickej chudobe tak, ako ju definovali napríklad vo Veľkej Británii, by mala čeliť značná časť obyvateľov Slovenska. Do kategórie ľudí ohrozovaných energetickou chudobou patria všetky rodiny, ktoré za energie platia viac ako desatinu svojich príjmov. V slovenských podmienkach by išlo o značnú časť dôchodcov, nezamestnaných, ale aj ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu.
Jednu z možností v boji proti energetickej chudobe predstavujú podľa Žigu aj vratky za plyn, ktoré začalo ministerstvo posielať na prelome januára a februára. Odberatelia zemného plynu v tarifnom pásme D1, D2 a D3 dostali späť šek v sume od 10 do 165 eur, čo predstavuje 6 percent z ich ročnej platby za plyn. Zo štátneho rozpočtu išlo na plynové vratky zhruba 47 miliónov eur. Opätovné zavedenie príspevku, ktorý kritici označili za nesystémové opatrenie, minister Žiga nevylučuje ani v tomto volebnom období.
„Čo sa týka vratiek za plyn, bude to možno na rozhodnutí vlády, či takýto krok spraví alebo nie. Ja si myslím, že je to jedna z foriem opatrení, ako bojovať s energetickou chudobou,“ upresnil Žiga.
Závislosť Slovenska od dovozu energetických surovín má znížiť nová infraštruktúra, ktorá umožní diverzifikáciu zdrojov a trás. Bodom číslo jeden je koncept severojužného energetického prepojenia. Ide najmä o plynovod Eastring, ktorý má spájať Slovensko s Bulharskom. Budovanie plynovodu by bolo určitou náhradou za koniec prepravy ruského plynu cez Ukrajinu, ktorým hrozí Rusko po dobudovaní plynovodu Nord Stream 2 na dne Baltického mora. Pozornosť chce vláda sústrediť aj na dostavbu 3. a 4. bloku atómovej elektrárne Mochovce. Rovnako sa zanalyzujú možnosti ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice.