Obchvat Bratislavy sa ide stavať

Vodiči prechádzajúci cez Bratislavu sa nového obchvatu nakoniec dočkajú. Nový minister dopravy Roman Brecely podľa programového vyhlásenia vlády podpíše koncesnú zmluvu na výstavbu 59,1 kilometra diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 v smere od Dunajskej Stredy za 1,9 miliardy eur.

, 14.04.2016 13:00
vlada, Brecely Foto: ,
Projekt obchvatu Bratislavy posudzuje expertný tím. V prípade, že v ňom minister Brecely nenájde závažné riziká, podpíše koncesnú zmluvu.
debata (13)

Najdôležitejšou prioritou novej vlády v oblasti dopravy však aj naďalej ostáva dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami, a to do roku 2020.

„Kritickú dopravnú situáciu v okolí hlavného mesta bude vláda riešiť podpísaním koncesnej zmluvy na výstavbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP),“ píše so vo vládnom programe. Bývalý minister dopravy Ján Počiatek koncesnú zmluvu na výstavbu a 30-ročnú prevádzku obchvatu nestihol podpísať napriek tomu, že už minulá vláda PPP projekt schválila.

Minister Brecely po nástupe do funkcie zriadil expertný tím, ktorý mal posúdiť celý projekt, za ktorý má štát platiť ročné splátky vo výške 56,72 milióna eur. „V piatok budem poznať výsledky expertného tímu a v prípade, že nenájdeme závažné riziká, tak nebude problém podpísať koncesnú zmluvu,“ povedal po rokovaní vlády Brecely.

V najbližších štyroch rokoch by vláda chcela pokračovať vo výstavbe najdôležitejšej diaľnice D1 medzi dvoma najväčšími slovenskými mestami. „Cieľom vlády je umožniť motoristickej verejnosti už od roku 2020 využívať všetky diaľničné úseky,“ uvádza vláda vo svojom programovom vyhlásení. V súčasnosti najproblematic­kejšou časťou je úsek D1 Turany – Hubová. „Máme historickú príležitosť po všetkých peripetiách dokončiť túto diaľnicu,“ uviedol Brecely.

Denník Pravda však ako prvý v pondelok priniesol informáciu o tom, že úsek, ktorého výstavbu zastavil zosuv pôdy, pravdepodobne dostane nové trasovanie. Štát bude musieť nájsť dostatok finančných prostriedkov na tunelový variant. V najbližších týždňoch by sa malo rozhodnúť o tom, či na štvorprúdovke v Turci vznikne 5,7-kilometrový tunel Korbeľka, ktorý bude druhým najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku.

Dostavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami by sa potom do roku 2020 nestihla. Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline, uviedol, že spojenie dvoch najväčších miest je reálne možno v roku 2024. Tunelový variant s Korbeľkou totiž nie je pripravený. V minulosti sa výstavba mala realizovať údolným variantom prostredníctvom kratšieho tunela Rojkov. V roku 2013 sa však práce zastavili kvôli zosuvu pri Šútove. Rôzne prepočty hovoria o tom, že výstavba daného úseku si v závislosti od zvoleného variantu vyžiada od 500 do 800-miliónov eur.

Okrem najdlhšej slovenskej diaľnice chce vláda pokračovať aj vo výstavbe rýchlostných ciest. V štátnom rozpočte však chýbajú prostriedky na ich realizáciu. Eurofondy z Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra 2014 – 2020 sú už rozdelené medzi rozbehnuté stavby a pripravované úseky, na ktoré v súčasnosti finišuje súťaž. Vláda preto v programovom vyhlásení uvádza, že bude zvažovať výstavbu prostredníctvom súkromného kapitálu formou PPP projektov.

Najhorúcejším kandidátom na tretí slovenský diaľničný PPP projekt môže byť práve úsek D1 Turany – Hubová. Programové vyhlásenie vlády však počíta aj s rozvojom rýchlostných ciest južnej R2, oravskej R3, východnej R4, južnej R7 a pripraviť sa má aj prepojenie Banskej Bystrice s Ružomberkom. Je teda možné, že súkromný kapitál štát použije aj na výstavbu úsekov niektorých rýchlostných ciest.

Zo súčasného balíka európskych peňazí už štát postaví len 127 kilometrov diaľnic. V pláne však zostáva 1 162 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. V tomto roku by malo dôjsť k rozostavaniu troch úsekov, na ktoré prebieha súťaž. Ide o diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh; D1 Budimír – Bidovce a D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec. K nim sa ešte môže pridať rýchlostná cesta R2 Košice, Šaca – Košice, Oľšany.

Vláda chce v oblasti dopravy obnoviť štátne IC vlaky, ktoré boli pre stratovú prevádzku zrušené 17. januára tohto roku. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) odvtedy používa nadštandardné vozne v bežných rýchlikoch. „IC vlaky budeme prehodnocovať a je vysoký predpoklad, že by sme ich vrátili,“ povedal Brecely.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #diaľnice #obchvat Bratislavy #vodiči #Roman Brecely
Flowers