Šesť zo svetových centrálnych bánk, medzi nimi Európska centrálna banka (ECB) a japonská centrálna banka (BOJ), sa doposiaľ rozhodlo pre záporné úrokové sadzby. S negatívnymi úrokovými sadzbami majú tak v súčasnosti skúsenosti ekonomiky, ktoré tvoria približne štvrtinu rozsahu svetovej ekonomiky.
Centrálne banky do ekonomík zaviedli negatívne sadzby znížením depozitných sadzieb do negatívneho teritória v rozsahu od päť bázických bodov v Maďarsku po 125 bázických bodov vo Švédsku. "Hoci skúsenosť s negatívnymi sadzbami je obmedzená, predbežne sme to uzavreli s tým, že pomôžu k vzniku dodatočných monetárnych stimulov a k ľahším finančným podmienkam, ktoré podporujú dopyt a finančnú stabilitu,“ uviedol MMF.
Negatívne sadzby ako prvá zaviedla švédska centrálna banka, nasledovali Dánsko a Švajčiarsko. Tieto centrálne banky sa tak snažili zastaviť posilňovanie ich mien voči euru. K zníženiu sadzieb sa pridalo aj Maďarsko. Kritici tvrdia, že tento krok, predovšetkým v Japonsku, je náznak zúfalstva. Japonsku sa nedarí posilniť hospodársky rast a zvýšiť rast cien. Podľa kritikov sú potrebné dodatočné vládne výdavky a nie voľnejšia monetárna politika. Navyše hovoria, že negatívne sadzby znamenajú riziko vzniku bublín na trhu a navyše ohrozujú zisky bánk.
MMF uviedol, že dôkazy doteraz ukazujú, že negatívne sadzby podnietili investorov, aby investovali aj inde ako len do štátnych dlhopisov s nízkym rizikom. Taktiež sa znížili náklady firiem na požičiavanie si. V prípade bánk je obraz situácie zmiešaný. MMF však varoval, že efekt negatívnych sadzieb má limity.