Cieľom reformy je zastaviť kauzy, pri ktorých dochádza k predraženiu nákupov a odlievaniu peňazí zo štátnej kasy. Ako prvé sa budú kontrolovať tendre v zdravotníctve, doprave a IT oblasti. Postupne sa pod nový systém kontroly dostanú všetky verejné zákazky.
Zo siedmich miliárd eur, ktoré dáva štát ročne na nákupy tovarov a služieb, sa má takto ušetriť približne pol miliardy eur ročne. O tieto špinavé peniaze štát roky prichádza a predpokladá sa, že aktéri korupčných praktík získané zdroje následne legalizujú v daňových rajoch. To, že nejde len o slovenský problém, ukazuje aj najnovšia kauza Panamských dokumentov, ktoré odhalili pranie špinavých peňazí v daňových rajoch v predpokladanom rozsahu stoviek miliárd eur. Aj na Slovensku doteraz nie je jasné, kde skončili peniaze z privatizačných káuz či z predražených tendrov.
Pripravovaná reforma tendrov na Slovensku má širokú podporu odborníkov aj politikov. „Iniciatíva má šancu zásadným spôsobom zvýšiť kvalitu rozhodovania o verejných zdrojoch na Slovensku. Politikom a úradníkom môže uľahčiť hľadanie takých riešení, ktoré sú šetrné k verejným financiám a zároveň prinášajú najväčší spoločenský úžitok,“ povedal Juraj Kotian, predseda Klubu ekonomických analytikov.
Kľúčovú reformu štátnej správy inicioval uznávaný ekonóm Martin Filko, ktorý šéfoval od roku 2012 Inštitútu finančnej politiky. Filko je po nehode na Dunaji druhý týždeň nezvestný. Protischránkový zákon z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) má zase zabrániť situácii, že štát nebude poznať vlastnícku štruktúru spoločností, ktoré sa zapájajú do štátnych tendrov.
Filkova reforma počíta s kontrolou každého nákupu od tonerov až po novú diaľnicu. Po novom by aj všetky investičné projekty za štátne peniaze v objeme nad 50 miliónov eur mali prejsť komplexnejšou analýzou jednak dotknutých ministerstiev, ako aj nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Jednou z podmienok zavádzania reforiem je, aby sa v nasledujúcich troch rokoch strojnásobil počet analytikov vo verejnej správe, čo by znamenalo v praxi naberanie viac ako 60 nových ľudí na ministerstvo financií.
Najlepší z možných svetov
Inštitút finančnej politiky začal s podobnými analýzami od roku 2013. Napríklad v tomto roku sa uskutočnilo prvýkrát referencovanie cien zdravotníckych pomôcok. Podľa predbežných výsledkov sa referencovaním znížia ceny takmer 600 pomôcok o viac ako 21 percent. Predpokladaná úspora pre štát predstavuje 8,6 milióna eur. Napríklad len Univerzitná nemocnica v Bratislave by mohla po revízii verejných obstarávaní a interných výdavkov ušetriť ročne 31,2 milióna eur, ktoré by mohli ísť na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti pre ľudí.
Riešiť ako prvé by mali zdravotníctvo. Ešte pred šiestimi rokmi spolupracoval Filko na tzv. liekovej reforme, na základe ktorej sa podarilo znížiť ceny liekov o 20 percent tým, že ich štát začal verejne porovnávať so zahraničím. Aj teraz chcú analytici tento model presadiť v iných oblastiach v zdravotníctve. Tým by sa dosiahli významné úspory. Napríklad porovnávať ceny nákupov jednotlivých nemocníc či zmluvných podmienok jednotlivých poskytovateľov pri všetkých poisťovniach. Porovnávať ich medzi sebou na Slovensku a takisto so zahraničím. Podľa analytikov sa to dá relatívne jednoducho, rýchlo a na centrálnej úrovni. Tým by sa v konečnom dôsledku zvýšila dôvera v celý systém.
Tento model sa ukázal ako efektívny nástroj na potláčanie korupcie aj v zahraničí. Napríklad Veľká Británia takto analyzovala londýnsku olympiádu, PPP rekonštrukciu londýnskeho metra alebo hodnotila British Energy, najväčšieho producenta elektrickej energie. Za rok 2014 tak štát vďaka týmto analýzam ušetril daňovým poplatníkom 1,15 miliardy libier.
Široká politická podpora
Zavádzanie systému, v ktorom sa bude od štátnych inštitúcií vyžadovať čo najefektívnejšie využívanie verejných zdrojov, podporili politické strany naprieč celým spektrom. Iniciatívu ekonómov vyzdvihol aj prezident Andrej Kiska. Reforma sa začala pripravovať pod vedením ministra financií Petra Kažimíra ešte počas druhej vlády Roberta Fica. Reformné plány by sa mali počas leta zapracovať do návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2017.
„Bez silnej politickej podpory sa naša iniciatíva do výsledkov nepretaví, keďže v konečnom dôsledku znamená uprednostnenie verejného záujmu pred úzkymi záujmami lobistov akéhokoľvek typu. Aj výsledky parlamentných volieb ukázali, že dobré makrofiškálne rámce a slušný hospodársky rast na spokojnú spoločnosť nestačia. Slovenskí občania od svojho verejného sektora právom očakávajú výsledky porovnateľné s vyspelými krajinami. Rozhodovanie na základe hodnoty za peniaze ich k nim dokáže priviesť,“ tvrdia autori štúdie.
Ruka v ruke s prehodnotením výdavkov štátnej správy sa musí štát pozrieť na prsty aj podnikateľom, ktorí sa chcú zapájať do štátnych obstarávaní a tendrov. Dôležitosť zavedenia účinného protischránkového zákona sa ukázala najmä po nedávnom zverejnení mien prominentných klientov panamskej poradenskej spoločnosti Mossack Fonseca, ktorá údajne zakladala firmy v daňových rajoch s cieľom ukryť alebo preprať špinavé peniaze. Kauza vrhá tieň na politické špičky z celého sveta. Na slovenskom zozname je 115 mien, z toho 95 Holanďanov a dve Srbky. Prípad, ktorý ani nie v ročnom slede prišiel po škandále s účtami vo švajčiarskej banke HSBC, ukázal, že problém s daňovými únikmi a korupciou je nutné radikálne a rýchlo riešiť. Do pol roka by podľa Európskej komisie mal vzniknúť celoeurópsky zoznam daňových rajov.
Panamský zoznam vo veľkosti 11,5 milióna dokumentov, ktorý podľa Wikileaks unikol vďaka práci Američanov a finančníka Georgea Sorosa v snahe zničiť Rusko a postsovietske krajiny, už pripravil o funkciu islandského premiéra Sigmundura Gunnlaugssona, šéfa Transparency International Gonzala Delaveau a generálneho riaditeľa rakúskej banky Hypo Landesbank Vorarlberg, ktorá mala údajne kontakty so schránkovými firmami v panamskom zozname.