Daňové raje má riešiť aj nové zdaňovanie

Boj s daňovými únikmi cez zakladanie si firiem v daňových rajoch chce Brusel viesť aj cez zjednotenie základu dane z príjmu právnických osôb. Išlo by o odpoveď na najnovší škandál Panamských dokumentov, ktoré naznačujú pranie špinavých peňazí aj politikmi, športovcam či hercami.

08.04.2016 14:00
protest, paríž, daňové raje Foto:
Protesty proti daňovým rajom sú aj v Paríži.
debata (12)

Podľa návrhu by podnikatelia s medzinárodným pôsobením mohli podávať jedno daňové priznanie jednému správcovi dane v únii. Ten by potom základ dane rozdelil podľa špeciálneho vzorca medzi tie členské krajiny, v ktorých firma pôsobí.

Príslušnú časť základu dane by potom zdanil sadzbou platnou v danom štáte, teda napríklad pre Slovensko je to momentálne 22 percent. Krajiny by teda aj naďalej mohli rozhodovať, akú vysokú sadzbu dane nastavia. Návrh však musí prejsť všetkými 28 členskými štátmi únie. Slovenský rezort financií od začiatku tento zámer víta. Podľa neho ide o ďalší pozitívny krok v boji s daňovými únikmi.

„Je potrebné operovať aj s touto otázkou, ale nie preto, aby mal niekto kľúčovú kontrolu nad sadzbami alebo daňovými základmi, ale preto, aby sme pomohli európskemu biznisu. Pretože, spýtajte sa akéhokoľvek nadnárodného podnikateľa, ktorý pôsobí vo viacerých krajinách, aké má náklady na audítorov a daňových  poradcov, ktorí musia poznať džungľu zákonov, ktoré sú v jednotlivých krajinách. My sme pripravení sa na tejto téme zúčastniť v tom duchu, aby nás takýto model zdaňovania nepoškodzoval z hľadiska našich národných záujmov, z hľadiska našich modelov zdaňovania, v ktorých sme v mnohých oblastiach ďaleko vpredu dokonca pred starými členskými krajinami,“ povedal nedávno minister financií Peter Kažimír.

Nový návrh smernice upravujúcej spoločný základ dane z príjmov právnických osôb Európska komisia už v súčasnosti pripravuje. „Slovenská republika si uvedomuje možnosti, ktoré spoločný základ dane z príjmov poskytuje v oblasti možnosti riešenia daňových únikov. Vyjadriť sa však môžeme, až keď Európska komisia predloží znenie nového návrhu smernice,“ odkázalo tlačové oddelenie ministerstva financií.

Firmy by nemuseli hľadať úniky

Daňový poradca Peter Pašek vysvetľuje, že spoločný základ dane pre firmy by v konečnom dôsledku predstavoval zjednodušenie výberu daní z príjmov. Týmto spôsobom by sa vytvoril lepší mechanizmus, ako by sa profit, ktorý sa generuje v európskom prostredí, prerozdelil medzi jednotlivé členské krajiny. Tie totiž v súčasnosti nemajú možnosť efektívne využívať štandardné nástroje na boj proti daňovým únikom, ktoré zaberali v čase, keď fungovali v uzatvorených ekonomikách s hranicami.

Dnes podľa neho netransparentnosť systému spočíva práve v tom, že sa v každej krajine vypočítava základ dane iným spôsobom. Spoločná sadzba by viedla jednak k väčšej transparentnosti, ale bolo by to aj lacnejšie na administratívu, a hlavne by sa dosiahla úspora času pre jednotlivé nadnárodné firmy. Už nebudú musieť 28-mi spôsobmi vypočítavať základ dane.

„Slovensko má pomerne široký základ korporátnych daní s malým množstvom výnimiek. Ak by tomu zodpovedal aj prípadný spoločný európsky základ, pre firmy pôsobiace doma by sa situácia nezmenila. Firmy s medzinárodnými aktivitami by mohli ušetriť administratívne náklady a ministerstvo financií by sa nemuselo obávať zníženia výberu daní v dôsledku obmedzenia daňového základu výnimkami,“ myslí si šéf portálu euractiv.sk Radovan Geist.

Brusel navyše chce viac kontrolovať nadnárodné firmy, ktoré sa doposiaľ vyhýbali daňovým povinnostiam. Chce docieliť, aby si jednotlivé daňové úrady v štátoch únie vymieňali informácie o ich činnosti, ziskoch a zaplatených daniach. A v neposlednom rade zintenzívniť a zefektívniť daňové audity. Základnou zásadou zdaňovania právnických osôb je, že spoločnosti by mali platiť daň tam, kde vytvárajú svoje zisky.

Panamský prezident Juan Carlos Varela prisľúbil... Foto: SITA/AP, Arnulfo Franco
Panamský prezident Juan Carlos Varela Panamský prezident Juan Carlos Varela prisľúbil vznik nezávislej komisie, ktorá preverí finančné praktiky v panamskom finančnom sektore.

Proti odlievaniu ziskov spoločností a neplateniu daní začal vyvíjať slovenský rezort financií úsilie ešte pred dvoma rokmi. Od roku 2014 štát zvýšil sadzbu zrážkovej dane, ktorá platí na transakcie súvisiace s firmami v daňových rajoch. V minulosti bola na úrovni 19 percent. Po novom dosahuje úroveň 35 percent. Týka sa to nielen firiem, ktoré sú zaregistrované v daňových rajoch, ale aj tých, ktoré s podobnými firmami obchodujú.

„Implementáciou uvedených právnych nástrojov sa vytvorili základné predpoklady pre zavedenie režimu sprísneného daňového dohľadu finančnej správy nad rizikovými subjektmi, pre obmedzenie fiktívnych, respektíve nadhodnotených platieb vo vzťahu k rizikovým jurisdikciám, pre posilnenie akcieschopnosti finančnej správy v danej oblasti a pre zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu,“ odkázala hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.

Boj proti schránkam na Slovensku

Nová slovenská vládna koalícia deklaruje, že pri odlive príjmov firiem cez zakladanie spoločností v daňových rajoch prijme účinný protischránkový zákon. Potvrdil to minister vnútra Rober Kaliňák na stredajšom rokovaní vlády. V praxi pôjde o povinnosť jasne uviesť vlastnícku štruktúru nielen samotnej spoločnosti, ale aj spoločností, ktoré v nich vlastnia viac ako 10 percent až po úroveň skutočných vlastníkov, ako aj povinnosť uviesť, akou formou ktorý konečný užívateľ výhod na spoločnosti participuje a akým podielom disponuje. Do registra by sa museli povinne zapísať aj verejní funkcionári, ak sú konečným užívateľom výhod pri akomkoľvek podiele v spoločnosti.

Správa registra by sa mala previesť na niekoho, kto má na to kapacity a preukázanú schopnosť, či už na Národnú banku Slovenska, alebo depolitizovanú Finančnú správu. Všetky štátne orgány vrátane spravodajských zložiek by mali hlásiť správcovi registra právnické osoby, pri ktorých sa vyskytnú preukázané skutočnosti, ale aj operatívne informácie nielen spochybňujúce súlad skutočného vlastníctva s oficiálnymi informáciami, ale napríklad aj výskyt podozrení z korupcie domácich alebo zahraničných verejných funkcionárov, prania špinavých peňazí a ďalších skutkov.

Pri týchto právnických osobách by mal správca povinnosť zapísať ich do registra až po dôslednom preverení, a ak už sú zapísané, musel by iniciovať dôkladné preverovanie. Zaviesť by sa mala aj osobitná trestnoprávna podstata uvádzania nepravdivých informácií do registra vrátane zákazu činnosti.

Od novembra minulého roka pritom vytvoril Úrad pre verejné obstarávanie na základe zákona register konečných užívateľov výhod. V ňom by mali vysvetľovať svoje vlastnícke pozadie všetky firmy, ktoré sa hlásia do verejného obstarávania. Jeho cieľom bolo vylúčiť z verejného obstarávania schránkové firmy – teda tie, ktoré vlastnia neznáme osoby. Len za prvý mesiac bolo v registri viac ako 1500 firiem.

Zo známych firiem sú v registri zapísané aj také spoločnosti ako Doprastav, Váhostav, TSS Grade z oblasti stavebníctva, Medical Group z oblasti zdravotníctva a Anext z oblasti informatizácie, ktorá bola spájaná s exministrom dopravy Jánom Počiatkom. V praxi sa to však ukázalo ako neúčinné. Právnici upozorňujú na fakt, že Úrad pre verejné obstarávanie spoločnosti do registra zapísal bez akéhokoľvek detailnejšieho preverovania ich pozadia či vyžiadania, a to už za pár dní. Zároveň sa z registra verejnosť nedozvie, aká je vlastnícka štruktúra a kto koľko vlastní.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #škandál #pranie špinavých peňazí #daňové raje #panamské dokumenty