V utorok na tlak verejnosti odstúpil z funkcie islandský premiér Sigmundur Gunnlaugsson. Rovnako rezignoval aj šéf Transparency International v Čile Gonzalo Delaveau. Obaja sú spájaní so zoznamom klientov firmy, ktorá údajne takmer 40 rokov pomáhala prať špinavé peniaze.
Veľkému tlaku na odstúpenie čelí momentálne aj britský premiér David Cameron, ktorého zosnulý otec sa objavil na panamských zoznamoch. Časť spoločností síce ozaj slúžila na legálne podnikanie, no väčšina z nich mala byť využívaná na legalizáciu výnosov z trestnej činnosti, korupcie, na vyhýbanie sa daniam a nelegálne obchody so zbraňami či s diamantmi. Za 40 rokov existencie firmy takto nelegálne pretiekli stovky miliárd eur.
Navyše kontroverznú panamskú spoločnosť Mossack Fonseca spoluzakladal syn bývalého člena ozbrojenej zložky SS Hitlerovej nacistickej strany NSDAP v Nemecku. SS bola v Nemecku a na okupovaných územiach v rokoch 1925 až 1945 zodpovedná za represie a zločiny proti ľudskosti. Podľa britského denníka The Independent mal otec 63-ročného Jürgena Mossacka Erhard Mossack neskôr pracovať aj pre americkú spravodajskú službu CIA. Poradenská spoločnosť Mossack Fonseca vznikla spojením biznisu Mossacka mladšieho a ďalšieho právnika Ramona Fonsecu.
Na rad prichádza vysvetľovanie
Ťažké časy teraz budú mať pre Panamské dokumenty viacerí svetoví politici. Vysvetľovať a obhajovať sa bude zrejme musieť aj britský premiér David Cameron. A to v čase, keď bude osobne predsedať májovému protikorupčnému summitu v Londýne, ktorý sa zaoberá práve daňovými rajmi. Dlhoročný zástanca transparentnosti a boja proti korupcii navyše vyhlásil na 23. júna tohto roka referendum o zotrvaní alebo odídení Veľkej Británie z Európskej únie. Je otázne, ako sa odrazí na verejnej mienke a vôbec výsledkoch referenda správa, že Cameronov zosnulý otec Ian Cameron sa ocitol na panamskom zozname, pretože riadil 30 rokov investičný fond, založený spoločnosťou Mossack Fonseca, so sídlom na Bahamách. Zisky z fondu neboli roky zdaňované v Británii.
Cameron včera vyhlásil, že on ani jeho rodina nemajú s fondom nič spoločné, a nemajú z neho žiadne benefity. Britský premiér sa však v najbližších dňoch zrejme nevyhne vysvetľovaniu pôvodu svojho majetku, ktoré si vyžiadala tamojšia opozícia. Investičný fond Bairmore, riadený jeho zosnulým otcom, pritom v roku 2012 presunul svoje sídlo z Bahám do írskeho Dublinu. Do krajiny, kde sa pred platením daní v Británii „ukryl“ aj internetový gigant Google. Írsko má totiž nízke dane a jurisdikciu, ktorá poskytuje podobné benefity firmám ako daňové raje.
Rovnejší medzi rovnými?
Do daňového škandálu desaťročia sú napríklad zapletení spolupracovníci bývalého egyptského prezidenta Husního Mubaraka, zvrhnutého líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího či sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Dokumenty odhaľujú tiež prepieranie peňazí ruskou bankou, ktoré zahŕňa blízkeho priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina, či nekalé praktiky ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Výhody firiem v daňových rajoch využíval aj hollywoodsky herec Jackie Chan či najlepší futbalista sveta Lionel Messi.
Zrejme najväčšie pohoršenie verejnosti si vyslúžil Gonzalo Delaveau, ktorý šéfuje Transparency International v Čile. Na čele mimovládnej neziskovej organizácie, ktorá má podnikateľom a politikom pozerať na prsty, stál človek, ktorý sa zrejme roky dopúšťal ilegálnej činnosti. Delaveau je v rámci panamského zoznamu spájaný s piatimi offshore firmami, ktoré založila panamská spoločnosť Mossack Fonseca. Ramon Fonseca sa v rozhovore pre agentúru Reuters voči všetkým obvineniam ohradil.
Tvrdí, že spoločnosť nerobila nič nelegálne. Nikdy vraj firmám nepomáhala vyhýbať sa daňovým povinnostiam ani prepierať špinavé peniaze. Od roku 1977 založili spoločne s Mosseckom až 214¤488 offshorových firiem. Jediná vec, ktorá je podľa Fonsecu na celom prípade nelegálna, je hacknutie ich interných údajov. Firma už stihla podať aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. „Doteraz bol človek nevinný, pokiaľ sa mu nepreukázala vina. Teraz žijeme vo svete, v ktorom je človek dovtedy vinný, pokiaľ sa nepreukáže opak. To sa mi vôbec nepáči,“ povedal pre Reuters Fonseca.
Divadlo islandského premiéra
Prvou obeťou panamského zoznamu bol islandský premiér Sigmundur Gunnlaugsson. Jeho rezignácia sa však teraz javí ako divadlo. Krátko po tom, čo povedal verejnosti, že odstupuje z premiérskeho kresla, vyhlásil, že vlastne nerezignoval. Vraj len navrhol, že sa dočasne vzdá svojej funkcie a prenechá ju podpredsedovi svojej Pokrokovej strany, Sigurdurovi Ingimu Jóhannssonovi. Premiérovo odstúpenie žiadalo v pondelok v centre hlavného mesta Islandu Reykjavíku okolo 10-tisíc ľudí. Išlo o jednu z najväčších politických demonštrácií v krajine. Petíciu za demisiu Gunnlaugssona podpísala desatina z 30-tisíc obyvateľov ostrova.
Tamojšie opozičné strany teraz bojujú za hlasovanie o nedôvere v parlamente, ktoré by sa mohlo konať tento týždeň. Podľa pozorovateľov by mohlo viesť k predčasným parlamentným voľbám. V tých má podľa prieskumov najväčšiu šancu na víťazstvo Pirátska strana. Podľa Panamských dokumentov kúpili Gunnlaugsson a jeho manželka Anna Sigurlaug Pálsdóttirová firmu v daňovom raji na Britských Panenských ostrovoch, ktorú využívali na miliónové investície. Keď sa Gunnlaugsson stal v roku 2009 poslancom, svoj 50-percentný podiel vo firme zamlčal. O osem mesiacov tento podiel predal manželke za jeden dolár. Spoločnosť mala významný podiel v troch veľkých islandských bankách, ktoré v dôsledku finančnej krízy skrachovali.
Gunnlaugssona z toho dôvodu obviňujú z konfliktu záujmov. Po tom, čo sa v roku 2013 stal islandským premiérom, viedol rokovania o budúcnosti týchto bánk s veriteľmi.